Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia

Fotogalérie: 1:7 [7]
Strany: |< 1 [1]

50114 02.05.2012 , Za Habánmi
Ing. Ján Vajs 
V Rumunsku a na Moldoveanu.

    Článok k fotogaérii V Rumunsku za Habánmi a na Moldoveanu


50113 13.02.2012 , Zamrznutým Prielomom Hornádu
Ing. Ján Vajs 
Danova snaha prejsť Prielom Hornádu v Slovenskom raji má dlhoročnú tradíciu. Najskôr začal klasickou pešou turistikou v lete a potom skúšal splaviť túto rieku na nafukovacom kanoe a zopakovať úspešný pokus z júla roku 1906, keď Prielom Hornádu prvý krát splavili B. a L. Hajtschovci. Výsledkom bolo zničené kanoe a odhodlanie prejsť po rieke, keď bude zamrznutá. Niekoľko zím atakoval Horskú službu v Slovenskom raji telefonickými otázkami, či sa už dá prejsť. Len túto zimu pre enormné pracovné zaťaženie jeho telefonáty stíchli. Bol som to ja, kto mu volal, že v týchto krutých mrazoch by Hornád mohol byť vhodný na zimný prechod. Neváhal ani sekundu a v nedeľu 5. februára sme v trojici s Jankou začali na Podlesku veľmi zaujímavú túru. Popri potoku Veľká Biela voda sme prišli k Hrdlu Hornádu. Už tu bolo vidieť peších turistov aj bežkárov a korčuliarov. Dvaja veteráni s malými psíkmi Ronym a Otom boli sklamaní, pretože sa im zdalo, že je tu málo návštevníkov. Postupom do håbky Prielomu Hornádu ich sklamanie mizlo, pretože ľudí pribúdalo. Zámerne nehovorím len o turistoch, pretože v spodnom úseku sa tu objavili aj neturisti. Postupovali sme po zamrznutej hladine Hornádu opatrne, pretože miestami bolo vidieť voľnú hladinu. Povrch ľadu nebol našťastie hladký, lebo deň pred tým napadla tenká vrstva snehu, ktorá zabraňovala kåzaniu a zľahčovala prechod peším aj bežkárom. Niekde bol ľad popukaný, pretože hladina rieky poklesla. Po stranách sa od začiatku dvíhali skalné steny, ktoré vystupovali do výšky takmer 300 m. Z puklín a skalných otvorov vytekajú prekrásne ľadopády, ktoré dosahujú výšku aj niekoľko metrov. V bočných strmých dolinkách sú ľadopády ideálnym miestom pre lezcov, ktorých sme tu videli niekoľko. Príroda má charakter divočiny a popadané stromy krížom cez koryto rieky nielen komplikujú prechod, ale dotvárajú charakter nedotknutej prírody. Dano nezabudne pripomenúť, že práve vďaka vývratom je Hornád ťažko splavný. Na útesoch vypínajúcich sa nad zamrznutou riekou sledujeme turistický chodník vystrojený reťazami a stúpačkami, ktoré sa teraz zdajú úplne zbytočnými. Mňa neprekvapuje množstvo otvorov, ktoré naznačujú, že sú tu jaskyne, veď ideme krasovým terénom. Neviem, či všetky diery sú vchodmi do jaskýň, skôr vyzerajú ako krátke výmrazové diery. Neodolám a do jednej z nich vleziem. V hornej časti krátkej jaskyne je cítiť príjemné teplo. Niet sa čo čudovať, veď von je okolo 20º C pod nulou. Po jaskyniaroch nachádzame stopy v malom otvore, kde nechali pripravený materiál na výdrevu. Na inom mieste je vo výške k neprístupnému otvoru položená drevená lavička. V rýchlejšom postupe nám bránia krásne ľadové útvary, pri ktorých často zastavujeme a obdivujúc ich fotíme. Zvlášť dvojica homolovitých dosť hrubých kvapľov je prekrásna. Ľadom stekajúcim z brál zarastajú aj stúpačky na turistickom chodníku. Užasnutí turisti postávajú a nevedia sa nasýtiť ľadovej krásy. Nepredpokladal som, že nad Prielomom Hornádu je toľko kovových mostíkov a lávok. Niekde som čítal, že ich je 7, ale mne sa zdalo, že ich je viac. Hoci počasie nie je iskrivo slnečné, občas slniečko osvetlí vysoké skalné bralá, ktoré opticky ešte viac naberajú na výške. Ani sme sa nenazdali a sme pri Letanovskom mlyne. Starý betónový privádzač vody je v dezolátnom stave, ale budova je z jednej strany opravená. Veľký kamenný most pôsobí mohutne a dôstojne. Neodoláme a fotíme sa pod jeho veľkým oblúkom. Letanovský mlyn predeľuje Prielom Hornádu na dve časti. V tej prvej sme stretali menej turistov, v dolnej časti smerom na Čingov ich výrazne pribudlo a pribudli aj Cigáni. Tých krutá zima vyhnala z ich chatrčí a teraz húfne znášajú po zamrznutej hladine drevo. Všade vidieť na ľade stopy po ich činnosti. Tupými sekerkami a rukami olamujú tenšie konáre, ale aj hrubšie kmene. Vraj majú povolené brať sucháre do 7 cm, ale z toho by veľa tepla nemali. Na strmých brehoch Prielomu sú desiatky Cigáňov a ozýva sa praskot lámaného a rúbaného dreva. Vidieť, že tu padli za obeť ich nájazdov aj väčšie stromy. Veľa pňov vysokých asi jeden meter nesie rukopis ich drevorubačského umenia. Svojím spôsobom je to veľká zručnosť tupou sekerou zrúbať taký hrubý strom. Vedieme diskusie o ochrane prírody v Slovenskom raji, o rovnosti pred zákonom a neschopnosti spoločnosti riešiť tento problém. Necítime nenávisť voči rabujúcim spoluobčanom, veď ich pôsobenie v „raji“ je popri zúriacej Gorile nepatrným poškodzovaním Slovenska. Skôr obdivujeme silu a húževnatosť s akou v krutých mrazoch dokážu pracovať. Toto je dôkazom, že správna motivácia alebo strach o prežitie, dokáže robiť zázraky aj z takzvaných neprispôsobivých ľudí. Okrem zážitku zo stretnutia s Cigáňmi, je druhá časť Prielomu ešte divokejšia a zaujímavejšia. Miestami je riekou vytláčaná voda na povrch ľadu a vzniká dojem, že ľad je nespoľahlivý. Niektorí domáci turisti poznajú jeho pevnosť a bez obáv kráčajú krížom cez čvachtajúce kašovité polia. Iní z obáv o svoj život radšej obchádzajú tieto miesta a krátkymi úsekmi prechádzajú po pevnej zemi. Bežkári bez obáv prechádzajú problematickými miestami, na ktoré sa peší turista neodváži stupiť. Prichádzame do tiesňavy, kde je ľadová výzdoba veľmi hustá a pekná. V jednej z jaskýň sa zastavujeme na krátke občerstvenie. Teplý čaj a niečo malé pod zub osvieži človeka, hoci krutý mráz mučí odhalené ruky. Nedá sa dlho postávať, preto pokračujeme ďalej. Podľa domácich bol ostatný krát Prielom Hornádu zamrznutý v roku 1996, ale len po pravostranný prítok Bieleho potoka. Dnes je aj ten zamrznutý, hoci má snahu bojovať s ľadovým pancierom. Okolo nás preletela divá kačka a zosadla na voľnú hladinu rieky. S veľkou chuťou sa začala v nej kúpať a ponárať. Pri pohľade na ňu to vôbec nevyzeralo na tuhú zimu. Ale to už prechádzame popod Tomášovský výhľad a oproti nám idú celé skupiny nadšených turistov. Veľa je korčuliarov, ktorí využívajú jedinečnú príležitosť prejsť sa po Hornáde netradičným spôsobom. Objavujú sa aj majitelia psov so svojimi prekàmenými a naobliekanými maznáčikmi. Ešte šťastie, že nechýbajú mladí ľudia s ich radosťou zo života a krásneho dňa. Našu túru končíme v Čingove. Trvala nám dlhšie ako sme plánovali, ale o to viac sme si ju vychutnali a môžeme povedať, že tejto zimy teoretici globálneho otepľovania dostali riadny zásah do svojich strašidelných vízií.
50110 06.05.2011 , Giro di Sicilia
Ing. Ján Vajs 
Od roku 2008 napåňajú slovenskí esperantisti-cestovatelia ciele programu „MEDITERANEO“. Chcú postupne navštíviť všetky krajiny a hlavné ostrovy Stredozemného mora. Doteraz boli na Malte, Cypre, v Turecku, Maroku, Chorvátsku a Slovinsku. Tento rok začali dvojtýždňovými potulkami na Sicílii pod názvom „Giro di Sicília“.
50106 20.05.2010 , Za Habánmi III.
Ing. Ján Vajs 
    Hľadali sme stopy po Habánoch. Habáni je slovenský názov pre novokrstencov pochádzajúcich z alpského regiónu, ktorí žili na južnej Morave (približne v rokoch 1526 – 1622) a na Slovensku ( od 17. storočia).

    Článok k fotografiám Za Habánmi III.

50096 23.06.2009 , Jebel Toubkal 4.167 m.n.m.
Ing. Ján Vajs 
    V roku 2009 sa mi dva razy podarilo cestovať do Afriky. Koncom apríla a začiatkom mája to bola cesta s esperantistami do Maroka, Západnej Sahary a Mauritánie. Výprava mala tri hlavné ciele: Jebel Toubkal, Západnú Saharu a Národný park Banc d' Arguin v Mauritánii.

50074 29.12.2008 , Sen menom ARARAT
Ing. Ján Vajs 
Dlhé roky sme snívali sen o Ararate až sa stal našim jasným cieľom.

Článok k fotogalérii si môžete prečítať tu: S esperantskou vlajkou na Ararate

50075 29.12.2008 , Irán - Damavand
Ing. Ján Vajs 
    Na turecko-Iránskej hranici vládne pokoj strážený vysokými plotmi. Dnes je v Iráne sviatok, ale oddychujú aj Turci.

    Článok k fotogalérii si môžete prečítať tu: Damavand - putovanie s esperantskou zástavou