Nachádza sa pribliĹľne 30 kilometrov západne od osady Mondy a prechádza nĂ­m rusko-mongolská hranica. Pozostáva zo šiestich štĂ­tov z ktorĂ˝ch najvyšší dosahuje výšku 3491 metra. Všetky sĂş budovanĂ© granitmi a nachádzajĂş sa uĹľ nad sneĹľnou ÄŤiarou. Na sever, do doliny Irkutu majĂş znaÄŤnĂ˝ sklon. Oproti tomu juĹľnĂ© svahy klesajĂşce k mongolskĂ©mu jazeru Chövsgöl sĂş omnoho prĂ­stupnejšie. Hranica lesa sa pohybuje okolo 2000 metrov nad morom. Do 2500 metrov sa vyskytujĂş alpĂ­nske lĂşky nad ktorĂ˝mi je uĹľ len kráľovstvo skál, Äľadu a snehu. V horskej skupine Munku-Sardyku sĂş štyri Äľadovce. Najväčší sa nachádza severne od hlavnĂ©ho vrcholu a má plochu 0,68 km². Jeho najnižšia ÄŤasĹĄ sa nachádza v nadmorskej výške 2776 metrov, odkiaÄľ vyteká pravostrannĂ˝ prĂ­tok Bieleho Irkutu, potok Muguvek. Maximálna hrĂşbka Äľadu je 85 metrov. Na jeho povrchu sa ÄŤasto vyskytujĂş trhliny s hĂĄbkou do 6 metrov. Z juĹľnĂ©ho Äľadovca hlavnĂ©ho vrcholu vyteká z nadmorskej výšky 3170 metrov do jazera Chövsgöl potok Chuši. Maximálna hrĂşbka tohoto Äľadovca s plochou 0,4 km² je 70 metrov. Na jeho povrchu sĂş ÄŤastĂ© trhliny. SevernĂ˝ Äľadovec druhĂ©ho vrcholu má plochu 0,3 km². Jeho spodná ÄŤasĹĄ sa nachádza v nadmorskej výške 2800 metrov, odkiaÄľ vyteká Biely Irkut. Jeho maximálna hrĂşbka je 47 metrov. Ä˝adovec pod tretĂ­m vrcholom Munku-Sardyku má charakter firnovĂ©ho poÄľa s plochou 0,3 km². Je situovanĂ˝ západne od Äľadovca tretieho vrcholu a jeho vody napájajĂş zdrojnice rieky Oka. Z dochovanĂ˝ch Ăşdajov je známe, Ĺľe 12. jĂşla 1858 sa o vĂ˝stup na jeho vrchol pokúšal prĂ­rodovedec Gustáv Radde. Pokus bol zo strany jazera Chövsgöl a odvážlivec takmer dosiahol vrchol. V zbornĂ­ku Zápisky SibĂ­rskeho oddelenia Ruskej geografickej spoloÄŤnosti vydanĂ©ho v roku 1867 v Irkutsku je rozsiahly ÄŤlánok o Munku-Sardyku od P. A. Kropotkina. Pravdepodobne ako prvĂ˝ na vrchol Munku-Sardyk vystĂşpili ešte v 19. storoÄŤĂ­ topografi z expedĂ­cie plukovnĂ­ka Bobyrja. PrvĂ˝ opis vrcholu pochádza od ÄŤlenov expedĂ­cie na Munku-Sardyk a jazero Chövsgöl z roku 1897. Bola to vĂ˝prava VĂ˝chodo-sibĂ­rskeho odboru geografickej spoloÄŤnosti pod vedenĂ­m podplukovnĂ­ka generálneho štábu E. Genninga-Michelissona. V roku 1902 na Munku-Sardyk vystĂşpil zo strany jazera Chövsgöl botanik, akademik V. L. Komarov. PrvĂ˝ vĂ˝stup na vrchol za sovietskej Ă©ry vykonala v roku 1935 skupina turistov z IrkutskĂ©ho leteckĂ©ho závodu z juĹľnej, mongolskej strany. Pod vedenĂ­m inštruktora horolezectva B. BerkoviÄŤa v roku 1937 vystĂşpili na vrchol Munku-Sardyku prvĂ˝ Äľudia aj zo severnej, ruskej strany. B. BerkoviÄŤ v lete 1938 zorganizoval pod Munku-Sardykom horolezeckĂ˝ tábor irkutskĂ©ho leteckĂ©ho závodu, ktorĂ©ho sa zúčastnilo 20 alpinistov. Z nich 12, z toho dve Ĺľeny vystĂşpili na vrchol na ktorom bola postavená duralová konštrukcia. Dvaja z nich prešli po hrebeni na ÄŹalší vrchol, ktorĂ˝ nazvali podÄľa mena svojho závodu „KrĂ­dla sovietov“. V roku 1958, ÄŤiĹľe sto rokov po prvom známom vĂ˝stupe na vrchol, skupina turistov z irkutskĂ©ho leteckĂ©ho závodu z pod vedenĂ­m V. Chrapova vystĂşpila na vrchol Munku-Sardyku v zime zo severnej strany. Cez májovĂ© sviatky roku 1966 na vrch Munku-Sardyku vystĂşpilo viac ako 100 turistov zo severnej strany. V roku 1978 skupina turistov pod vedenĂ­m B. KuzmiÄŤa uskutoÄŤnila traverz všetkĂ˝ch piatich vrcholov masĂ­vu Munku-Sardyku. Na jednom vrchole bola nájdená správa z roku 1938 Chövsgöl zanechaná turistickou skupinou „KrĂ­dla Sovietov“. Vrchol Munku-Sardyku v súčasnosti kaĹľdoroÄŤne navštevujĂş v letnom aj zimnom obdobĂ­ mnohĂ­ turisti a horolezci.