2090 metrov vysoký Pik Čerského sa nachádza v severozápadnej časti hôr Chamar-Daban. Je turisticky najčastejšie navštevovaným vrcholom pohoria. Nachádza sa 23 km od mesta Sľudianka, ležiaceho na brehu Bajkala a na trase Transsibírskej magistrály. Názov dostal podľa významného poľského vedca I. D. Čerského. Tento sa narodil v roku 1845 na území dnešnej Litvy, ktorá v roku 1795 pri delení Poľska pripadla Ruskému impériu. Pre účasť v povstaní bol poslaný do vyhnanstva na Sibír, kde ho v Omsku zaradili do armády. Tu sa začal zaujímať o geológiu a paleontológiu. Po piatich rokoch ho však pre chorobu z armády prepustili. Pretože sa domov vrátiť nesmel tak hľadal spôsob sebarealizácie na Sibíri. V roku 1871 sa dostal do Irkutska, kde sa zoznámil s krajanmi, zoológom B. I. Dybowským a geológom A. L. Czekanowským. Začal s nimi pracovať v sibírskom oddelení Geografickej spoločnosti. Štyri roky študoval brehy Bajkalského jazera a zostavil jeho prvú geologickú mapu. Potom pracoval na geologickom prieskume pohoria Východné Sajany. Jeho prácu si všimla aj Ruská akadémia vied a v roku 1885 ho pozvala do Petrohradu, kde pracoval 6 rokov v geologickom múzeu. V roku 1891 vyráža ako vedúci expedície Akadémie vied do Jakutska. Za veľmi ťažkých podmienok opísal vysoké pohorie medzi hornými tokmi riek Indigirka a Kolyma. Expedícia prezimovala vo Verchnokolymsku, kde I. D. Čerskij vážne ochorel. Aj napriek tomu, len čo to bolo možné, tak s rodinou a najatým kozákom postupovali po toku rieky Kolymy. Ani zničujúci kašeľ mu nezabránil pracovať. Sedel na palube lode a podrobne zapisoval všetko čo videl. Od Strednokolymska však vedec nevládal ani stáť, avšak aj tak robil zápisky podľa náčrtov svojej ženy. Keď nemohol už ani písať tak v jeho denníku pokračovala jeho žena a syn. Zomrel 25. júla vo veku 47 rokov. Na jeho počesť pomenovali viac geografických útvarov jeho menom. Ide napríklad o osadu na dolnom toku Kolymy, rozsiahle pohorie v Jakutsku a Magadanskej oblasti, ale aj najvyššiu, 2572 metrov vysokú kótu Bajkalského chrbta, pohoria vypínajúca sa na západnom brehu Bajkalu a štít v pohorí Chamar-Daban. Každoročne navštívia Pik Čerského stovky turistov, ktorý zvyčajne táboria na Kozáckej poľane pod meteorologickou stanicou. Jej názov Kozácka pochádza z čias, keď tu bola postavené drevenice kozákov, ktorých úlohou bolo chrániť strategické sedlo a vodu riečky Sľudianky pred útokmi. Práve cez túto oblasť totiž prechádza stará strategická mongolská cesta spájajúca Mongolsko s juhovýchodnou Sibírou. Jej význam zanikol postavením Transsibírskej magistrály. Dodnes je však v teréne viditeľná a jej fragmenty stále používajú turisti, zberači plodov, poľovníci ako aj iní návštevníci pohoria Chamar-Daban.