Speleoalpinizmus a jaskyňa Velika klisura

Na začiatku 80-tych rokov 20. storočia bolo vylezenie množstva komínov v Demänovskom jaskynnom systéme (najvyššie Veľký dóm +115 m, Achátový dóm +60 m a iné, ale aj objavy v Jaskyni mieru komínom +20 m), ďalej komínov v jaskyni Javorinka, Kunej priepasti, priepasti Zadný úplaz atď. Napokon sa dávny sen o jaskyni, v ktorej treba liezť zdola nahor, naplnil objavením jaskyne Velika klisura. Zlaniť, vystrojiť a vyžumarovať priepasť hlbokú trebárs 300 m (napríklad Solúnska jama) trvá skúsenému jaskyniarovi niekoľko hodín, ale horolezeckým spôsobom vyliezť komín len s výškou 100 m niekedy vyžaduje aj niekoľko dní, a to i pri používaní nových zaisťovacích prostriedkov a s využitím lezeckých skúseností a tréningu. Pritom okrem samotného lezenia sa snaží jaskyniar hľadať komín, ktorý by mohol mať najväčšiu pravdepodobnosť pokračovania. Kým v našich jaskyniach ich má na výber len jeden, dva alebo tri, napríklad vo Velikej klisure je to spleť stúpajúcich komínov či vetiev, pričom planina je ešte viac ako 1 km vyššie. Prinášame zoznam jaskynných objavov „vylezených“ počas výprav do tejto oblasti v priebehu rokov 1996 – 1997, 2002 – 2006.
Prehľad a výška vylezených komínov v jaskyni Velika klisura:
– odbočka do Svalnatej
– Poschodie horolezcov, sústava komínov, spolu asi 240 m
– nad Pečovskými kúpeľmi
– Medzibrodie, asi 150 m, pokračuje, silný prievan, v čase zrážok prítok
– Pečovské kúpele – stúpajúca vetva, asi 130 m, zamerané len výškomerom, v čase zrážok silný prítok
– traverz Veľkou puklinou a vylezenie dvoch komínov nad sebou, spolu asi 90 m, prievan
– komín do poschodia Nové zlomiská, asi 60 m
– vylezený komín v poschodí Svalnatá – Slepý komín, asi 50 m
– vylezený Dúhový dóm, asi 20 m a 30 m
– vylezený komín nad traverzom, asi 30 m, prítok
– Mačací komín, asi 15 m
– vylezenie troch komínov na hlavom ťahu jaskyne, spolu asi 80 m
– dva vylezené komíny v Nových zlomiskách, spolu asi 30 m
– niekoľko malých komínov do 5 až 10 m
Po zrátaní týchto údajov by sme dospeli k číslu viac ako 1 km vertikálneho lezenia, od najľahšieho až po náročné technické lezenie.
Zúčastnili sa na ňom predovšetkým títo jaskyniari a horolezci:
P. Staník, J. Šmoll, M. Hurtaj, Ľ. Rybanský, J. Žiaran, P. Mitter. J. Vykoupil
V jaskyni je množstvo ďalších, nevylezených komínov, napríklad v poschodí Svalnatá, ktoré speleológ niekedy prehliadne, resp. zabudne alebo nemá to správne svetlo. Práve nové mapovanie s inštaláciou meracích bodov pomôže pri orientácii, keď bod s číslom bude jediným istým označením tej či onej chodby, plazivky, komína alebo dómu. Pri klasickom zlanovávaní by to bola jaskyňa hlboká možno 1 km a jaskyniari by ju zdolali a zdokumentovali za niekoľko dní. Keď si zoberieme históriu jaskyne Lamprechtsofen, tak lezecký výskum tu trval niekoľko desaťročí, okrem iných aj za účasti poľských jaskyniarov, ktorí už v tom čase mali v Červených vrchoch preskúmané jaskyne hlboké viac ako 500 m.