Putovanie za Šamanskou jaskyňou doseverného Mongolska, časť 4.

Gobi

V rovnakom období ako nás, plánujúcich skúmať jaskyne s maľbami, trápi problém autobusu smerujúceho k hvezdárni, J. Vajs, M. Vereb a M. Eliáš nastupujú do vlaku smerujúceho na juh do púšte Gobi. V Sajnšande sa im podľa odporúčania A. Oberfalcerovej darí stretnúť sa s poslancom Veľkého ľudového churalu (mongolský parlament) pánom Davom, ktorý sa im napriek nedostatku času venuje. V krátkom čase, ktorý mali k dispozícii, stihli absolvovať kratší, niekoľko kilometrov dlhý pochod púšťou, ktorá tu má skalnatý charakter. Znie to neuveriteľne, ale pred dažďom neunikli ani tu v Gobi. Víchrom hnané, vodorovne letiace kvapky ich zmočili tak dôkladne, že im nezostala na tele suchá ani len nitka. Navštívili niekoľko júrt, kde boli svedkami odchytu a krotenia divokého koňa a pozorovali hospodárenie s dobytkom v extrémnych prírodných podmienkach púšte. Táto minivýprava priniesla zaujímavé postrehy a podnety a azda v budúcnosti sa jej poznatky využijú pri organizovaní cesty do púšte.

CESTA DOMOV

Po príchode „gobistov“ do Ulánbátaru prichádza čas lúčenia s nevšednou krajinou a ľuďmi, ktorá sa nám aj napriek krátkemu času nezabudnuteľne zapísala do pamäti. Vychutnávame posledné chvíle na stanici, keď sa Ench „vrhá“ do radu a po krátkej chvíli z klbka ľudských tiel prináša lístky na vlak do Süchbátaru. Tak sa 1. 8. 1994 expedícia za Šamanskou jaskyňou prakticky končí. Plní dojmov večer o 21.40 opúšťame vlakom Ulánbátar. Vďaka Vám Ench, Alena a Dašma za nevšedné zážitky a pootvorenie dvier novým obzorom. Ešte raz ďakujeme. θθртэй тайлагдашгYй олон оньсого агуулж буй, ердийн бус давтдагдашгYй Монгол оронтой удахгYй уулзахын θрθθл дэвшYYлье! (Do skorého videnia, tajuplné, nevšedné a neopakovateľné Mongolsko!)
Ïalšia cesta prebieha presne podľa predstáv. Bez problémov prekračujeme mongolsko-ruské hranice a z Naušiek prichádzame na hlavnú trať Transsibírskej magistrály, do Ulan-Ude. Čas čakaním na vlak tu trávime diskusiami s očarujúcimi Buriatkami. Ozrejmujú nám svoj pohľad na Mongolsko a jeho vzťahy s Ruskom. Je to zaujímavé rozprávanie, ktoré navodzuje nové a nové otázky. Prichádza však vlak do Moskvy a debatu sme nútení prerušiť. Menší problém nastáva pri nastupovaní do vagóna. Zdravo vyzerajúca a určite viac ako sto kilogramová dežurnaja si nás prehliada prísnym okom. Nepozdávajú sa jej rozmery a hmotnosť našich batohov, ktoré vraj nezodpovedajú predpisom. Je nám to čudné, pretože doteraz sme sa s podobným problémom nestretli a v ruských vlakoch, kde neexistujú batožinové vozne, sa prevážajú omnoho väčšie kufre a balíky. Pri výmene názorov nás sprievodkyňa, v mladosti určite pestujúca zápas sumo, vytlačí z vagóna. Nepomáhajú žiadne argumenty ani slušná intervencia našich Buriatok, vysvetľujúcich, že by mohla prižmúriť oko, lebo sme cudzinci vracajúci sa z dlhej cesty po Mongolsku domov. Nezaobíde sa to bez kriku a stávame sa stredobodom pozornosti celej stanice v Ulan-Ude. Našťastie máme zakúpené lístky do dvoch tried a vzniknutú situáciu riešime presunom „závadnej“ batožiny do druhého vagóna, kde bez najmenších problémov vchádzame cez sympatického sprievodcu. Pri rozjazde vlaku kývame našim priateľkám, ktoré určite vidíme naposledy. Zrazu jedna z nich, ináč veľmi príjemná, šarmantná, uhladená a inteligentná dáma, vrhá tehlu napochytro nájdenú na železničnom zvršku do okna služobnej miestnosti zlostnej sprievodkyne. Tá za svoj prístup k nám musí znášať prievan vo svojom kupé až do Moskvy. Tento odvážny čin našej Buriatky znamená symbolickú bodku za Mongolskom.
Nasleduje päťdňová cesta do Moskvy, ktorú usilovnou prácou vyplňuje najmä J. Vajs. Z esperanta prekladá do slovenčiny literárne dielo o mladosti Temüdžina čiže Džingischána od T. Sekelja, svetoznámeho cestovateľa, rodáka zo Spišskej Soboty.
Za Irkutskom sme svedkami hrozivo vyzerajúcej scény. Jeden cestujúci prehnal konzumáciu vodky a zamkol sa na toalete. Keďže dlhší čas neotváral, sprievodca zareagoval na sťažnosti cestujúcich a na stanici za asistencie kozákov násilím otvoril obsadenú miestnosť. Neboráka, ktorý sa okrem toho, že v alkoholovom opojení okupoval toaletu, ničoho nedopustil, neľútostne bijú päsťami, kopú a násilne vyvliekajú z vagóna. Hrozný je pohľad na jeho hlavu, ktorá buchne o každý schodík na vagóne a nakoniec aj o betónový perón. Keď vlak odchádza, po nešťastnom cestujúcom ostane vo vagóne len krvavá stopa, ktorú sprievodca ihneď odstraňuje. Po tejto scéne nie sme schopní dlho vydať zo seba ani slovo, veď aj my sme deň predtým testovali akosť sibírskeho špiritusu. Počas státia v Novosibirsku pozorujeme cestujúcich Cigánov. Desiatky mužov, žien a detí odetých v nápadne farebných odevoch zaberajú spolu s celou kopou batožiny celé nástupište. Navodzuje to atmosféru z dávnej doby sťahovania národov. V Moskve bez väčších časových strát prestupujeme na rýchlik smerujúci do Bratislavy. V okolí Kyjeva sa zlodejovi darí v noci nehlučne otvoriť zamknuté kupé a vytiahnuť spiacemu J. Vajsovi z náprsného vrecka 200 dolárov. Je neuveriteľné, ako sa to mohlo niekomu podariť. Pravdepodobne však išlo o páchateľa, ktorý spolupracoval s našim sprievodcom, lebo ten na prvý pohľad nebudil prílišnú dôveru. V Ľvove oznamujeme túto udalosť na železničnom oddelení milície. Neveríme vlastným ušiam, keď službukonajúci úradník pohotovo odpovedá, že bohužiaľ jeho sa tento prípad netýka, pretože krádež sa stala v kyjevskom okrsku a on nemá kompetencie vyšetrovať krádeže v tomto rajóne. Radí užasnutému Janovi, aby presadol na vlak do Kyjeva a išiel oznámiť krádež tam.
V Ľvove dostaneme do kupé spolucestujúcu, mladú vyzývavú Irinu s nápadne vyvinutými ženskými vnadami. Patrí k dvadsaťčlennej skupine mladých dievčat, cestujúcich údajne na dovolenku do slnečného Grécka. Podozrenie, že nejde o bežné turistky, v nás zosilnie po tom, ako sa pred hraničnou kontrolou v našom kupé objaví nakrátko ostrihaný a odmeraný svalnatec, ktorý rozdáva dievčatám cestovné pasy a po tejto procedúre im ich opäť odoberá. Po tejto podivnej skúsenosti prebieha cesta až domov bez zaujímavostí. V Liptovskom Mikuláši vystupujeme 9. augusta z rýchlika až po polnoci. Čaká nás ešte pochod s ťažkými batohmi domov k spiacim rodinám. Znie to neuveriteľne, ale dažďová kliatba nás neopúšťa ani tu a kropia nás našťastie len drobné kvapky živlu, s ktorým sme zápasili počas celej cesty po Mongolsku.

EPILÓG

Dôstojným pokračovaním expedície AGUJ ´94 bolo podujatie Jurta ´96, ktoré sa uskutočnilo v Liptovskom Mikuláši. Toto stretnutie priaznivcov Mongolska spojené so stavbou pravej jurty zorganizovali pre širokú verejnosť členovia Spoločnosti priateľov Mongolska so sídlom v Prahe. V areáli Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva sa 20. 4. 1996 stretlo niekoľko desiatok Mongolov žijúcich v Čechách a na Slovensku a záujemcov o túto krajinu. Vzácnymi hosťami podujatia boli chargé d´affaires mongolského veľvyslanectva pre Českú a Slovenskú republiku so sídlom v Prahe Namnangín Njamdžav, ekonomický a obchodný radca veľvyslanectva Šidžéchúgín Odonbátar a predseda Spoločnosti priateľov Mongolska Jiří Šíma. Súčasťou podujatia bolo otvorenie výstavy s názvom Mongolsko – krajina známa a neznáma. Výstavu, ktorá trvala šesť týždňov a bola spojená s prednáškou o Mongolsku priamo v jurte, navštívilo 2197 platiacich návštevníkov. Potešiteľné je, že podstatnú časť z nich tvorila mládež, ktorá javila veľký záujem o Mongolsko, krajinu síce vzdialenú, ale nám predsa len blízku. Určite mnohých exponáty výstavy zaujali a azda v budúcnosti sa v niekom rozhorí plamienok túžby po poznaní Mongolska, zapálený medzi predmetmi pochádzajúcimi priamo zo srdca Ázie.
Pocit uspokojenia, že cesta do Mongolska a aktivity okolo nej neboli samoúčelné a zbytočné, sa však prejavil až o niekoľko rokov. Koncom roku 1998 sa pri posedení spolužiakov z jazykovej školy rozprúdil rozhovor aj o Mongolsku. Jeho účastníci si živo a s radosťou spomenuli na jurtu, ktorá šesť týždňov stála v ich meste. S určitosťou možno tvrdiť, že od roku 1285, keď vojská tatárskych chánov Nogaja a Telebuga plienili územie severovýchodného Uhorska, išlo o stavanie prvej mongolskej jurty na Slovensku.

Literatúra:

ČERNÍK, A., 1978: Tajemství sněžného člověka. Olympia, Praha.
FIDLER, J., 1998: Stalinovi maršálové. Books, Praha.
GRENARD, F., 1932: Zeměpis světa, díl osmý. Přední Asie, Vysoká Asie. Aventinum, Praha.
HARNER, M., 1996: Tajemství šamanù. Eko–konzult, Bratislava.
HEDIN, S., 1910, 1913: Tibet, výzkumy a dobrodružství v neznámé zemi. I.–III., Praha.
HOLÚBEK, P., 1995: International expedition AGUJ ´94: In the depths of Mongolia. The International Caver Magazine, 13, Swindon, England, U.K.
HOLÚBEK, P., 1996: L´expédition international en Mongolie „AGUJ 1994“. Spelunca, 63, Paris, France.
HOLÚBEK, P. – VAJS, J., 1994: Medzinárodná speleologická expedícia AGUJ ´94. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, 25, 3, Liptovský Mikuláš, 18–25.
Informační bulletin Společnosti přátel Mongolska, 1990–1999, ročníky 1–10, Praha.
IZZARD, R., 1960: Honba za snežným člověkom. Mladé letá, Bratislava.
JEFREMOV, A. I., 1961: Cesta větrù. Mladá fronta, Praha. KOHN, G. C., 1997: Velká encyklopedie válek. Jota, Brno.
Kol., 1906: Ottùv slovník naučný. Dvacátýpatý díl, T–Tzschirner, J. Otto, Praha.
Kol., 1955: Veľká encyklopédia Sovietskeho zväzu. Moskva.
Kol., 1977: Dějiny SSSR od nejstarších dob do Velké říjnové socialistické revoluce. Academia, Praha.
Kol., 1977: Malá encyklopédia ZSSR. Bratislava.
Kol., 1978: Dějiny Číny. Praha.
Kol., 1982: Stručné dějiny SSSR (2). Svoboda, Praha.
Kol., 1985: Encyklopédia Zeme. Bratislava.
Kol., 1987: Malá československá encyklopedie, VI. svazek, Š–Ž, Academia, Praha.
Kol., 1989: Slovenský biografický slovník. Matica slovenská, Martin.
Kol., 1993: Geografický místopisný slovník světa. Praha.
Kol., 1993: Svetové náboženstvá. Bratislava.
Kol., 1994: Aguj ´94 – medzinárodná speleologická expedícia do Mongolska. Regionálny týždenník Liptov, Liptovský Mikuláš, 9 častí.
Kol., 1997: Mongolsko – jurta. MONDO, Prosiměřice.
KUBÍNY, D., 1999: Práca a život v katedrále prírody.
KUŽVART, M., 1964: Z Ulánbátaru k jezeru Chubsugul Dalaj. Lidé a země, ročenka. Praha.
MACLELLAN, A., 1999: Agartha ztracená podzemní říše. Knihovna fantastických fakt, Praha.
MAKSIMOVIČ, G. A., 1963: Osnovy karstovedenia. Perm.
MAREŠ, J., 1991: Yetti, aneb záhada před rozřešením. Anomal, Praha.
MARSINA, R. – ČIČAJ, V. – KOVÁČ, D. – LIPTÁK, Ľ., 1990: Slovenské dejiny. Matica slovenská, Martin.
MARTÍNEK, J. – MARTÍNEK, M., 1998: Kdo byl kdo, naši cestovatelé a geografové. Libri, Praha.
MICHALOWSKI, W., 1979: Ossendowski Antoni Ferdynand (1878–1945). Polski Slownik Biograficzny, vol. XXIV, Wroclaw-Warszawa-Krakow, 381-385.
MORGANOVÁ, M., 1995: Poselství od protinožcù. Knižní klub, Praha.
OSSENDOWSKI, F. A., 1993: Zemí lidí, zvířat a bohù. VOLVOX GLOBATOR, Praha.
PERAIRE, L. A., 1999: Evropou a Asií na kole a s esperantem. MAB – výtvarné práce, vydavatelství a nakladatelství Mnichovo Hradiště.
POUCHA, P., 1957: Třináct tisíc kilometrù Mongolskem. Svobodné slovo – Melantrich. Praha. PRŽEVALSKIJ, N. M., 1951: Mongolsko a země Tangutù. Tříleté putování po východní vysoké Asii. Přírodovědecké vydavatelství Praha.
SEKELJ, T., 1995: Temüdžin syn stepi (preklad J. Vajs). Bratislava.
SELIVANOV, J. I., 1972: Neotektonika i geomorfologia Mongolskoj narodnoj respubliky. Moskva.
ŠÍMA, J., 1996: Mongolsko, krajina známa a neznáma. Scenar výstavy, SMOPaJ, Praha–Liptovský Mikuláš.
ŠTÌRBA, O., 1975: 5 výprav do Asie. Praha.
ŠVANKMAJER, M. – VEBER, V. – SLÁDEK, Z. – MOULIS, V., 1995: Dějiny Ruska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha.
TAMCHYNA, Z. a kol., 1974: Mongolsko. OES, Pressfoto, Praha.
TEREM, J., 1999: Kým neprišiel Džingischán. Historická revue, 10, 7, Bratislava, 2–3.
TIBENSKÝ, R., 1991: V palácoch a vo vyhnanstvách. Mladé letá, Bratislava.
TRAVIN, G., 1975: Bez skidky na vremja. Vokrug sveta, 11, Moskva.
VAJS, J., 1994: Cestovný denník expedície „AGUJ“. (rukopis)
VAJS, J. – HOLÚBEK, P., 1995: Jaskyňa Daján derchén aguj. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, 26, 1, Liptovský Mikuláš, 34–36.
VALENTA, E., 1972: Strýček eskymák. Čs spisovatel, Praha.
VOLKOV, S., 1999: Vokrug Bajkala, putevodnik. Reklamno-izdateľskoe agentstvo „RIKO“ Irkutsk.
ZATLOUKAL, R., 1995: Mongolsko – Aguj 94. Speleofórum ´95, 14, Praha, 44–46.