Narodený: Narodil sa 21.10.1955 v Bratislave
Bydlisko: Bratislava, Slovensko
Telefón: číslo
E-mail: karpaty84@gmail.com
Web: www.

Životopis: Patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Okrem dosiaľ u nás nezopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, Nórsku, Centrálnom Kaukaze, Malom Kaukaze, tadžických Fanských vrchoch, kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, sibírskom Altaji, Východných Sajanoch, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup.
Pracuje ako docent na Katedre politológie a európskych štúdii FF UKF v Nitre. Prednáša tiež na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Napísal dvanásť odborných kníh, v ktorých sa zameriava najmä na osobitosti spoločensko-politického vývoja v rozdielnych geografických regiónoch Európy a Ázie.
Je vydavateľom cestopisnej literatúry, spisovateľom literatúry faktu a publicistom.
Svoje zážitky a postrehy zachytil z expedícií v troch cestopisných knihách a stovke reportáží.
Od roku 1987 organizuje každoročne najstarší horský festival v našej vlasti, venovaný propagácií expedícií, uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. a pomoci začínajúcim. Pôsobí ako predseda občianskeho združenia KARPATY. Toto OZ informačne a metodicky podporuje prípravu, uskutočnenie, dokumentovanie a propagáciu horských nekomerčných a nekonzumentských expedícií, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska a ktoré môžu dať pozitívny príklad nasledovníkom. Opiera sa o životné koncepcie nefalošného návratu človeka k prírode a k sebe samému. Poskytuje jednu z alternatív voči globalizujúcej sa uniformity a plytkosti, konzumnému a komerčnému štýlu života.

Podujatie S. Krna zoradené podľa rokov, názvu podujatia, organizátora, účastníkov a výsledku

1975, Devín – Dukla, 705 km, S. Krno, Juraj Gavora, Ivan Janetka, Ján Kučera, Igor Makúch, Helena a Vladimír Machovci, Ľuboš Mitaš, Marián Slodička, Rudolf Velich, prvý slovenský prechod
1976, Pirin, Iľja Krno, Andrej a Norbert Dukátovci, Štefan a Ján Krajčíkovci, Pavol Puobiš, výstup na Vichren
1977, Sächsische Schweicz, S. Krno, Štefan Mesároš
1977, Bucegi, Piatra Craiului, S. Krno, Juraj Hromkovič, hrebeňovky
1978, Rila, Stara Planina, S. Krno, Juraj Hromkovič, výstupy na Musalu, Orlovec a Malovicu
1979, Retezat, Paring, Lotru, Cibin, S. Krno, Juraj Hromkovič, Ján Kučera
1979, Fagaraš, Ciucaš, S. Krno, sólo, hrebeňovka
1981, Južné a východné Rumunsko, S. Krno, Pavel Mach, Anina – Nera klam, Bihor, Vladeasa, Piatra Craiului, Harghita, Hašmaš
1981, Pirin, Stara Planina, S. Krno, Pavel Mach, prechod hrebeňom
1982, Pirin, Rila, Juraj Hromkovič, Hana a Milan Boháčovci, Ľuboš Calpaš, Anton Florek, Jana a Peter Gallovci, Komandel, Jana Rybárová, Mária a Tóno Tekušovci
1983, Centrálny Kaukaz, Václav Vlček, Táňa Bušinská, Anton Florek, Ján Fukas, Vilém Hrdina, Jiří Košař, Pavel Mach, Ivan Pergler, Jan Petrlík, Josef Reitspies, Otakar Simm, Zdeněk Skořepa, Břetislav Skrbek, Marie Spáčilová, Elena Stančoková, Eva a Tomáš Šantavovci, Adriana Šaštínska, Elbrus, Viatau, Svanetia
1983, Kamničke a Júlske Alpy, S. Krno , Jana Rybárová, Mária a Tóno Tekušovci, Grintovec, Triglav
1984, Karpatský oblúk, Železné vráta – Devín, 2012 km, S. Krno celý prechod, celý prechod: Pavel Mach a Ľuboš Calpaš, úseky: Pavol Ondráška – dispečer, Vladimír Bibel, Zdenka Čáková, Anton Florek, Dáša Kusendová, Eva Naništová, Hana Plávková, Beata Rapošová, Anton a Mária Tekušovci, súvislý československý prvoprechod karpatskej sústavy
1985, Balkánsky oblúk, Plovdiv – mys Enime, 1250 km, S. Krno celé, časti: Ida a Vladimír Bibelovci, Mária Tekušová, Dalibor Lang, Pavel Mach, Jozef Oravec, Andrej Černík + 3, súvislý čseskoslovenský prvoprechod hrebeňmi 5 najvyšších bulharských pohorí: Rodopy, Pirin, Rila, Vitoša, Stara planina
1986, Južné a vých. Rumunsko, S. Krno, Roman Lietava, Apuseni, Bihor, Tarcu, Godeanu, Muntele Mare, Piatra Mare
1986, Pirin, Chudý Dušan , Ján Budaj, Chylý Pavol, Lietava Roman Jana Katlovská, Danka Odvarková Jana Smatušíková
1987, Alpsko-karpatský oblúk, Benátky-Bardejov, 1250 km, S. Krno celé, slovenský úsek Pavel Mach, Dalibor Lang, Jozef Oravec, Bystrík Babor, prvá súvislá slovenská hrebeňovka Východných Álp a Západných Karpát
1988, Fánske hory, Peter Obdržálek , Jaroslav Böhm, Milan Džugan, Ján Fukas, Jozef Hoos, Rastislav Horváth, Katarína Hudáčová, Zuzana Kajanová, Ondrej Lachký, Hana Lichardová, Roman Lietava, Juraj Michalko, Peter Nemec, Boris Rudolf, Martin Šperka, Igor Travěnec, časť výpravy 5 päťtisícoviek, S. Krno iba Zamok 5070 m
1989, Východné Sajany, Ján Toman , Miroslav Bago, Ján Brúzik, Pavol Deneš, Peter Fritzman Michal, Gotthardt, Igor Kopál, Juraj Krajčovič, Dalibor Lang, Michal Majerčík, Juraj Mišík, Jaroslava Mrvová, Vladimír Pospíšil, Martin Šipka, Peter Treboš, Ján Toman, slovenský prvoprechod Kitojskije goľcy, Kropotkinov vulkán, prameň Jeniseja
1990, Jadransko-alpsko-karpatský oblúk, Split-Oravská priehrada, 1350 km, S. Krno, sólo hrebeňovka spájajúca Jadranské a „oravské“ more
1992, Krymský hrebeň, S. Krno, Dalibor Lang, Monika Hojstričová, prvý, ale nie úplný slovenský prechod hrebeň polostrova
1992, Chibiny a Lovozerské tundry, S. Krno, Dalibor Lang, dve súvislé prvé slovenské hrebeňovky na Kolskom polostrove
1992, Polárny a Pripolárny Ural, S. Krno, Miloš Zagoršek, Dan a Miroslav Øičánkovci, slovenský prvovýstup na Narodnú (1895 m), najvyšší vrch pohoria Ural
1993, Bajkal a Ïaleký východ, S. Krno, Miloš Zagoršek, slovenský prvovýstup na Pik Lopatina (1607 m), najvyšší vrch ostrova Sachalin, prvé slovenské pôsobenie v Udokane a Bajkalskom chrbte
1994, Poloniny, 600 km, S. Krno, Ján Tomášek, Dan Øičánek, súvislý slovenský prvoprechod vonkajšieho a centrálneho hrebeňa ukrajinských Karpát
1995, Pyrenejský oblúk, 600 km, S. Krno, sólový súvislý prechod pyrenejskej sústavy od Atlantického oceánu po Stredozemné more
1995, Centrálne Apeniny, S. Krno, sólový súvislý slovenský prvoprechod hrebeňom Centrálnych Apenín
1997, Sichote-Aliň, Ussuri, S. Krno, Peter Holúbek, slovenský prvovýstup na kótu Oblačnaja (1830 m), najvyšší vrch južnej časti pohoria Sichote-Aliň, výstup na kóty Sestra (1671 m) a Gorelaja sopka (1471 m), jaskyňa Belyj dvorec
1998, Kamčatka, S. Krno, Ján Kučera, výstup na kóty Toľbačik 3010 m, Gorelaja 1890 m, Mutnovský vulkán
1999, Korzika, S. Krno, Martin Moščovič, súvislý slovenský prvoprechod hrebeňa
2000, Zakarpatsko, S. Krno, Martin Močšovič, Petra Hirtlová, sopečný hrebeň
2000, Altaj, chrbát Joglo, S. Krno, Dalibor Lang, slovenský prvoprechod
2001, Altaj, Telecké jazero- Severočujský chrbát, 300 km, S. Krno, Tomáš Flassik, Radomír Letaši, Ivana Levkovičová, Martin Močšovič, Marek Švec, prvá slovenská hrebeňovka zo severu na juh
2002, Mongolsko, Peter Holúbek, Martin Hurtaj, Ondrej Makara, Ján Vajs, Peter Vaněk, hrebeň Východných Saján, jaskyňa Galtaj Aguj, prieskum pohoria Changaj
2003, Nórsko, Veo – Galdopiggen –Uvdal, S. Krno, prvý sólový súvislý slovenský prechod hlavného hrebeňa južného Nórska
2004, Tan-šaň, S. Krno, Marcel Králik, Kungej-Alatoo, Terskej-Alatoo, Kirgizský chrbát
2005, Ťan-šan, Alaj, Kamila Hnyková , Václav Hálek, Pavel Lysý, Zuzana Setinková, Rostislav Trávniček, Kirg. chrbát: Učiteľ 4635 m, Alaj: juhozápadný cíp Kirgizstanu
2005, Malý Kaukaz, S. Krno, Matúš Mišík, prvá slovenská súvislá hrebeňovka gruzínskeho M. Kaukazu od jazera Paravani po Adžarsko
2006, Krym – Čatyrdag, Demirdži sev. Mangup, S. Krno, Ivan Dubnička, Lucia Haverová, Pavol Kúdela, Matúš Mišík, Štefan Sládeček, Slávka Sojková, Zuzana Zimányiová

Bibliografia: Vydané esejistické cestopisy
1. Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Karpaty-Infopress. Bratislava 2001, 160 s.
2. Ak je na zemi raj, Gruzínske Kapitoly. Karpaty-Infopress. Bratislava 2002, 160 s. **
3. Od kaukazských ľadovcov po slnečný Tadžikistan. Karpaty-Infopress. Bratislava 2003, 160 s.
-------
** - 2. kniha: hlavný autor Miloš Krno, Svetozár iba spoluautor

Pripravované esejistické cestopisy
4. Zo sibírskeho Tibetu ku kolíske Džingischána, Karpaty-Infopress. Bratislava
5. Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány, Karpaty-Infopress. Bratislava

Vlastivedná literatúra
Trenčín a okolie, Turservis, Bratislava 1999, 129 s. ISNB-80-966988-2-6

Vedecké štúdie, opierajúce sa o vlastné expedície
1. Kultúrno-politický fenomén Zakarpatska. In: Acta Nitriensiae 2, FF UKF, Nitra 1999, s. 315-336
2. Buriati a mytológia, In: Acta Nitriensiae 6, FF UKF, Nitra 2004, s. 67-80
3. Počiatky tadžického filozofického a politického myslenia, In: Civitas, roč. VIII., 1/2002, č. 22, s. 10-11
4. Odraz sveta v myslení a tvorbe starých Kirgizov. In: Acta Nitriensiae 7, FF UKF, Nitra 2005, s. 161-181

Cestopisné reportáže

DEVÍN-DUKLA 75 (750 km)
S. Krno: Cesta k bráne slobody, Bojovník, 1975/45, s. 11

OLYMP 77 (Grécko)
Dva svety pod Akropolou, Slovenska, 1978, s. 24,
Putovanie antickým svetom, Slovenka, 1978, s. 24,

CENTRÁLNY KAUKAZ 83
Kaukazské miniatúry, Svet 1992/1, s.16-7,
My, naši na Elbruse, Slovo. Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít, Leto °98, s. 89-98
Kaukaz v objatí kontrastov, Infinity, október 1998, s. 86-89,

KARPATSKÝ OBLÚK 84 (Železné vráta - Devín, 2000 km)
Po prvý raz karpatským oblúkom, Krásy Slovenska, s. 12-7,
Karpatským oblúkom, Nedeľná Pravda, 1986/1-4, 3., 10., 17. a 24.1.1986, s. 20, 4-dielny seriál
I. Od Železných vrát po Bratislavu
II. V chladnom objatí kontrastnej scenérie
III. Najvyššie stúpanie na celej trase
IV. Špičkové športové výkony v amatérskych podmienkach Hrebeňmi Karpát, Turista na cestu, 1986/5, s.20-1, Karpaty 1984, Rumunské Karpaty, 1986/3, s. 1-3,
Osemdesiat dní po karpatskom oblúku, Kamarát, 1989, č. 44-2, 11-dielny seriál malých reportáží
I. Späť sa chceme vrátiť pešo
II. Za Železnými vrátami
III. V pastierskej kolibe
IV. Ľadový kúpeľ
V. Po každej zime prichádza odmäk
VI. Druhé ja
VII. V ciucašskom zámku
VIII. Horárove deti sa tešia na september
IX. Kde sa skryla hranica?
X. Stretnutie s kráľom v huňatom obleku
XI. Pri sútoku Dunaja a Moravy
Zabudnutou Transylvániou I., Slovo, Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít, 1988/3, s. 45-59,
Zabudnutou Transylvániou II., Slovo, Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít, 1998/4, s. 50-60
Od Železných vrát po Devín. Osemdesiat dní karpatským hrebeňom, Slovo, 2000/35, s. 15,
Hviezda, Štúdio 7, 8.9.1984 po 16:30
Bratislavský zvukový denník, 12.9.1984,
Bratislava, Vysiela športové štúdio, 20.9.1984, po 20:006. Bratislava, Mikrofórum, 2.10.1984, Slov. rozhlas, 16:35-17:15,
Slovensko I., Večerná revue pre mladých, Expedičná turistika, 14.1.1994
Rádio Racktime, 3.2.1996, 13.00-15.00
Rock FM Radio, 23.,11.1997, 10:15-11:00
Večerná revue pre mladých, 11.10.2000, 21:05
Televízia Bratislava II. program, Môj dom, ulica, mesto, 5.6.1985, 21:20
Fotelka, Luna, 9.10.200, 19:5-19.55

BALKÁNSKY OBLÚK 85 (Plovdiv-Vichren-Musala-Mys Enime, 1200 km)
V labyrinte pieščitých tiesňav. Melnik - najmenšie bulharské mesto, Pravda, 16.1.1988, s.
V lone rilských hôr. Najväčší bulharský kláštor, Pravda, 12.6.1998, s.
Vychutnajte atmosféru Strašidelného jazera, Národná obroda, 24.7.1998, s. 16
Do hôr opradených legendami vábi víla Júdia, Národná obroda, 7.8.1998, s. 16
Pirin-sídlo boha hromov a bleskov, Národná obroda, 25.8.1998, s. 17.
Povestná ruža. Stará planina - chrbtica Bulharska, Pravda, 23.7.1999, s. 13
Bájnymi chodníkmi Trákie I., In: Slovo. Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít 1999/1, s. 75-84
Bájnymi chodníkmi Trákie II., In: Slovo. Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít 1999/2, s. 72-85

ALPSKO-KARPATSKÝ OBLÚK 87 (Benátky-Bardejov, 1250 km)
Alpsko-karpatský oblúk 87, Krásy Slovenska 1988/5, s.42-3,

FÁNSKE HORY 88 (Tadžikistan, Uzbekistan)
Tadžické leto je ešte zadarmo, Slovenka, 1995/31, s. 52-53,
Pod strechou sveta, In: Slovo. Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít, 2000/1, s. 57
Samarkand - mesto s belasými strechami, Nota Bene, 2002, s. 26-27,
VÝCHODNÉ SAJANY 89 (Buriatsko)
Do srdca Saján, Svet, 1989/17-18., s. 16-7, dvojdielna reportáž
V srdci Saján, Dialex, 1990/1, s. 4-5, 1990/2, s. 7-8, 1991/1, s. 5. trojdielny seriál
Sibírsky Tibet I., In: Slovo. Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít 2/2000, s. 71-79
Sibírsky Tibet II., In: Slovo . Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít 3/2000, s. 88-95
Sajany - hory ruského Tibetu, In: Cesty 13. Geografický sborník, Mondo, Prosiměřice 2002, s. 15-19

JADRANSKO-ALPSKO-KARPATSKÝ OBLÚK 90 (Split-Oravská priehrada, 1350 km)
V horách majoviek. List z netradičnej hrebeňovky troma horskými sústavami: pešo od Jadranu po Oravskú priehradu, Pravda, .8.1990, s.9
Uplakané Alpy. List ..., Pravda, .9.1990, s.9
Turista nie je výletník. List..., Pravda, 18.10.1990, s. 10
Krásne zraniteľné. Ekologické postrehy z hrebeňovky od Splitu po Oravu, Nové slovo, č. 5., 31.1.1991
Jadransko-alpsko-karpatský oblúk 90. Od Jadranské ho mora k moru slovenskému, Dialex 1991/1, s. 27

KRYMSKÝ HREBEÒ 92 (Ukrajina)
Slnečné planiny a skalné mestá Krymu. Po ukrajinskom Jadrane, In: medzinárodný zborník Cesty 8, Prosiměřice 1996, s. 38-40
Slnečné planiny a skalné mestá Krymu, Krásy Slovenska, 97/7-8, I
Ukrajinský Jadran. Krymský polostrov, Pravda 6.8.1999, s.
Skalné mestá Krymu. Osídlené jaskyne, Pravda, 29.10.1999, s.

CHIBINY, LOVOZERSKÉ TUNDRY 92 (Kolský polostrov)
Biele noci a čierne mestá na Kole, Slobodný Piatok, 1994/20, s. 16-7,
Biele noci na Kole. Najprístupnejšie zapolárne pohoria, Krásy Slovenska, 1994/7-8, s., 30-1, 2

POLÁRNY A PRIPOLÁRNY URAL 92
Na Urale KLONDIKE? Čs. prvovýstup v najdivšom a najneprebádanejšom európskom pohorí, Pravda, č.217, 14.9.1992, s.9
V kraji cibule a zlatokopov. Prvá česko-slovenská výprava na najvyššom uralskom štíte, Smena, 12.11.1992, s. 9, 2 foto
Polárny a Pripolárny Ural. V kraji ruských zlatokopov, Krásy Slovenska, 1993/3-4, s. 32-3,
Na ruskom severe, In: Slovo. Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít 2001/2, s. 50-62

SIBÍR A ÏALEKÝ VÝCHOD 93 (Bajkal. chrbát, Kodar, Udokan, Sachalín)
Pasovanie sa s tajgou. O prvých slovenských krokoch na Sachalíne, Pravda, 11.10.1993, s. 8
Medzi končiarmi, ktoré čakajú na meno. Spomienky z bajkalskej expedície, Pravda, 22.11.1993, s. 9
Bajkalský chrbát, Krásy Slovenska, 1994/3-4, ST, s. 16
Po bezdarožjach Sibíri, Slovenka, 1995/9, s. 52-53,
Niekoľko dní v nekonečných horách Zabajkalska. Najdlhšia trať na svete nás previedla bez ciest a mostov, Práca, 14.9.1996, s. 12,
Na ostrove bambusov a obrích tráv. Cesta na Pik Lopatina (1607 m), najvyšší vrch ostrova Sachalín, Práca, 19.19.1996, s. 32,
Sachalín - ostrov obrích tráv a bambusov, Krásy Slovenska, 1997/3-4, ST s. I
Zabajkalské hory, Krásy Slovenska, 1997/5-6, ST I,
Najdlhšou železnicou sveta na Sachalín, In: Slovo. Almanach vedeckých úvah a umeleckých aktivít 1999/4, s. 63-77

UKRAJINSKÉ POLONINY 93 (Užok-Černogora-Javornik, 600 km)
Pod Hoverlou sa zatiaľ nestavia. Opäť objavený raj Podkarpatskej Rusi, Slobodný piatok, 27.7.1993, s. 15.,
Karpatský Babylon. Príliš veľa pánov v histórii Podkarpatskej Rusi, Slobodný piatok, 27.8.1993, s. 15,
Pralesom masívu Gorgany. Šesťsto kilometrov po ukrajinských poloninách, Pravda, 28.11.1994, s 8
Nežné Karpaty. Posledná oáza ticha v Strednej Európe, Krásy Slovenska, 1995/5-6, s. 30-31
Zabudnutý raj. Prírodno-etnografický unikát neďaleko o našich hraníc, Slovenka, 37/1996, s. 10-11,
Ukrajinské poloniny, Krásy Slovenska, 1-2/1998, s. II.

ÏALEKÝ VÝCHOD 94 (Sichote-Aliň)
Po tigrích chodníkoch Sichote-Aliň, Pravda, 12.12.1994, s.8
Bez hodiniek a kalendára vperjod, Slovenka, 1995/42, s. 10-1,
Vzorka Ruska na kolesách. Z ussurijskej tajgy po najdlhšej trati sveta, Slovo 2000/30, s. 1. a 15

PYRENEJSKÝ OBLÚK 95
Od Atlantického oceánu po Stredozemné more, Pravda, 23.10.1995
Na juhozápad od slovenského raja... Od Atlantického oceánu po Stredozemné more, Big News, 2/96, s. 11

KORZIKA 95
Krásny ostrov so zlou povesťou, Pravda, Šport plus VII, 5.2.1996
Na juhozápad od slovenského raja... Korzika stále zabudnutý ostrov, Big News, 2/96, s. 11
Překrásny ostrov se zlou pověstí, In: medzinárodný zborník Cesty 9, Prosiměřice 1998, s. 20-2

STREDNÉ APENINY 95
Horami jedlých gaštanov, Pravda, Šport plus, IV, 11.12.1995
Z Perugie do Assisi, Krásy Slovenska,ST, 1996/1-2, s.2

BRAŠOVSKÉ HORY 96 (Rumunsko)
Zabudnuté brašovské skaly. Turistická pohľadnica z rumunského pohoria, Pravda, Šport plus, 9.9.1996, s. 12,
Nepodarené divadlo pod hradom Vlada Dracula. Osirelé prírodné klenoty južných Karpát hojne navštevujú záujemcovia najmä zo západnej Európy, Práca, 28.12.1996, s. 30, foto

OLYMP a GRÉCKA MACEDÓNIA 96
Dva svety pod Olympom. Turistická pohľadnica z hôr severného Grécka, Pravda, Šport plus, 7.10.1996, s. 12,

SICHOTE-ALIÒ II 97
Po stopách lovca Dersu Uzalu. Osirelé vrcholy nad Ussuri, Pravda, 17.11.1997, s. 17.
V kraji lovcu Dersu Uzalu. Tigrími chodníkmi nad Ussuri, Krásy Slovenska, 1998/1-2, s. IV-V.
Po stopách ussurijského tigra. Po sledam ussurijskovo tigra, výstava venovaná expedícii, Múzeum ochrany prírody a slovenského krasu, Liptovský Mikuláš, 1998

KAMČATKA 98
Vitajte, Markíza, 24.8.1999, 15.45.-16.45
Turisti na Kamčatke. Medzi opustenými živými sopkami, Pravda, 28.6.1999, s. 20
Dráma pod Kľučevskou, Pravda, 4.7.1999, s. 28
Medzi kamčatskými vulkánmi, Krásy Slovenska, 1999/9-10, s. 10-11

SOPEČNÉ UKRAJINSKÉ POLONINY 2000
Rozlúčka turistov s ukrajinskými poloninami, Pravda, 14.8.2000, s. 22

ALTAJ 2000
Altaj sa odmení za vynaloženú drinu, Pravda, 2.11.2000, s. 32
Slovenský Rozhlas, 8.5.2001, 7.00-8.00

ALTAJ 2001
Pochod pozdåž celého Altaja. V srdci eurázijskej pevniny, Krásy Slovenska, 2002/3-4, s 24-25,

MONGOLSKO 2002
Križovatka expedícií, vyhnancov a kultúr. List z Irkutska, Slovo, 2002/ , s. 24
Colníci prišli až ráno. List zo Suchbátaru, Slovo, 2002/ , s. 24
Miniatúrne dravce. List z Irkutska, Slovo, 2002/ , s. 24
Suverénnosť a rizikové správanie. List z Ulan-Ude, Slovo, 2002/ , s. 24
Burlaci s digitálnou kamerou. List z Bajkalu. Slovo, 2002/ , s. 24
Sám vojak v poli. List z Ulanbátoru, Slovo, 2002/ , s. 24
Zákazy a násilie veľa nevyriešia. List z Buriatska, Slovo, 2002/ , s. 24