Narodený: 12.10.1964 v L. Mikuláši
Bydlisko: L. Mikuláš, Slovensko
Telefón: číslo
E-mail: stanik@smopaj.sk
Web:

Životopis: Narodil som sa v Liptovskom Mikuláši. Väčšinu života som tu aj prežil ( okrem vysokej školy v Košiciach a základnej vojenskej služby v Prachaticiach ) a dúfam, že to naďalej aj tak ostane.
Pracovne som mal vždy blízko k prírode, či už to bolo na Rudných baniach Dúbrava ( najvyššie položená baňa v bývalom Československu, ktorá sa nachádzala pod masívom Chabenca v Nízkych Tatrách ), na Správe slovenských jaskýň i v súčasnosti v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva. Jedinou výnimkou boli roky, keď som živil seba a moje tri ženy ( manželka a dve dcéry ) lepením striech. Tu som bol zase bližšie k bohu, a keďže boha mi v mojich predstavách zosobňuje príroda, tak sa vlastne nejednalo o žiadnu výnimku.
Tak, ako ja vediem svoje deti k turistike po okolitých aj vzdialenejších kopcoch, tak aj mňa moji rodičia vychovávali v tomto duchu. Nikdy nezabudnem na ich výraz v tvári, keď som im ako trinásťročný fagan zahlásil, že zajtra odchádzam na tri dni na prechod Nízkych Tatier v spoločnosti o čosi ( tak dva tri roky ) starších kamarátov. Voľáko to prežili a ja som odvtedy prežil veľa podobných akcií doma i v zahraničí. Od turistiky bol už len kúsok k lezeniu ( tomu som sa venoval hlavne v čase štúdií ) a skialpinizmu, ktorý sa ma dodnes drží ako kliešť.
Keďže som sa v mladosti okrem iného naučil aj bicyklovať, podnikáme s čisto mužskou partiou tzv. výjazdy za slobodou. Je to paradox ( v čase nie dávno minulom sme si mysleli, že sloboda sa nachádza za ostnatým drôtom západne od nás ), ale naše cesty smerujú výlučne do bývalých spriatelených krajín. Treba sa však poponáhľať, lebo už aj tam nastupuje slobodný trh, supermarkety, akciové výpredaje, telefóny za korunu a rôzne iné „ vymoženosti „ súčasnej doby.
O slobode si myslím, že je to stav mysle. Ïalej verím aj tomu, že práca ( fyzická ) oslobodzuje. Celkom rád sa chodím oslobodzovať na ohrad ( pre neznalých – ohrad je záhumienka nad dedinou väčšinou ohradená plotom ) na Konskú, alebo na pole do Sielnice. V čase núdze je dobrý aj skleník u svokrovcov.
Časť mojej bytosti ostala na vývojom stupni človeka zberač. Od skorej jari sa venujem zberu byliniek, s príchodom leta húb ( hlavne gribov a modrákov ), neskoršie čučoriedok ( taký čučoriedkový lekvár natretý na vianočku s maslom – kto neokoštoval môže banovať ), šípok a brusníc. Pomedzi to stihnem sem tam aj niečo potrénovať a zbehnúť maratón ( nie je dôležité zvíťaziť, ale dobehnúť ), prípadne nejaký kros alebo beh do vrchu.
Neznášam paradajkovú polievku s plávajúcimi kusmi cibule ( bez cibule ju zjem ), črviaky v malinách ( pozerám do každej až potom zjem ) a Holúbkovo chlípanie horúcej polievky z ešusu asi tak už na taký tretí deň spoločnej výpravy.


Bibliografia: ...