Balkánsky polostrov je charakteristickĂ˝ drsnou krajinou, v tureÄŤtine balkán znamená pohorie, a častĂ˝mi nepriateÄľskĂ˝mi spormi. V histĂłrii na Balkán podnikali nájazdy alebo ho ovládali Kelti, Rimania, Tráci, Slovania, Huni, GĂłti, MaÄŹari, Bulhari, Turci, Taliani a Nemci. To zanechalo na polostrove obyvateÄľstvo rĂ´znorodej etnickej skladby z čoho zákonite pramenila etnická a náboĹľenská neznášanlivosĹĄ, ktorĂş sprevádza násilie prenášanĂ© aj po generáciách.
    Balkánsky polostrov tvoril a tvorĂ­ náraznĂ­kovĂş zĂłnu náboĹľenstiev a ríš. ÄŚasto sa tu menili hranice kráľovstiev, knieĹľatstiev, provinciĂ­ a štátov. Dlho pred Turkmi bol pod helĂ©nskym vplyvom a pod tureckĂş nadvládu sa z veÄľkej ÄŤasti dostal v aĹľ stredoveku. Balkán zaĹľil obdobia kÄľudu a stability len v časoch RĂ­mskej, Byzantskej a Osmanskej ríše a potom aĹľ v povojnovĂ˝ch diktátorskĂ˝ch reĹľimov.
    Do 14. storoÄŤia katolĂ­kov predstavovali Chorváti a Slovinci a zvyšok obyvateÄľstva bol pravoslávneho vyznania. V 14. storoÄŤĂ­ zaÄŤali EurĂłpu dobĂ­jaĹĄ Turci a postupne porážali v roku 1389 Srbsko, 1453 GrĂ©cko a 1479 Albánsko. S vĂ­ĹĄazstvom Turkov pribudlo na Balkáne tretie náboĹľenstvo – islam. ÄŚasĹĄ obyvateÄľstva, hlavne v Albánsku, Kosove, MacedĂłnsku, Bosne a Hercegovine prešlo na islam. V 19. storoÄŤĂ­ sa postupne proti Turecku postavili a bojovali Srbi (1805, od 1882 SrbskĂ© kráľovstvo) GrĂ©ci (1821) a Bulhari (1876). ProtitureckĂ˝ odboj vyvrcholil v rokoch 1912-13 v takzvanej Prvej balkánskej vojne, keÄŹ sa Srbi, ÄŚiernohorci, GrĂ©ci a Bulhari spojili a porazili Turkov. Tak bol definitĂ­vne zlomenĂ˝ vplyv Osmanskej ríše na Balkáne. Avšak uĹľ v roku 1914 bojovali GrĂ©ci a Srbi proti Bulharom, ktorĂ­ si robili nárok na MacedĂłnsko v takzvanej Druhej balkánskej vojne. V tom obdobĂ­ zĂ­skalo Srbsko od doÄŤasnej vlády, v tom ÄŤase uĹľ vyhlásenĂ©ho nezávislĂ©ho Albánska, Kosovo. V roku 1918 bolo vyhlásenĂ© Kráľovstvo SHS resp. Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorĂ© sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu, krajinu juĹľnĂ˝ch Slovanov. V Juhoslávii zĂ­skali nadvládu Srbi proti ÄŤomu najviac vystupovali Chorváti. Srbská nadvláda a útlak Chorvátov vyvrcholila vraĹľdou srbskĂ©ho Kráľa Alexandra (syna kráľa Milana ObrenoviÄŤa), ktorĂ©ho zavraĹľdili dĂ´stojnĂ­ci chorvátskej skupiny ÄŚierna ruka. Potom uĹľ Juhosláviu ovládla fašistická vláda.


P. Vaněk: Balkán – nepokojný polostrov, Stručná história balkánskeho polostrova pred II. Svetovou vojnou