NezabudnuteÄľnĂ˝ ÄŤeskĂ˝ spisovateÄľ Jaroslav Hašek ( narodenĂ˝ v roku 1883 v Prahe, zomrel v roku 1923 v Lipnici nad Sázavou ) je vo verejnosti, najmä tej staršej, známy najmä ako autor románu „Osudy dobrĂ©ho vojákav Ĺ vejka za svÄ›tovĂ© války“. Pri návšteve sibĂ­rskeho mesta Irkutsk sme navštĂ­vili jeho pamätnĂş tabuÄľu na ulici, ktorá dostala jeho meno. Táto udalosĹĄ spĂ´sobila, Ĺľe sme sa doma zaÄŤali viac zaujĂ­maĹĄ o jeho Ĺľivot a tvorbu. Jaroslav Hašek bol majster slova a poÄŤas svojho krátkeho Ĺľivota napĂ­sal viac ako 1200 poviedok, z nich ÄŤasĹĄ má cestopisnĂ˝ charakter. Je povaĹľovanĂ˝ za jednĂ©ho z najvĂ˝znamnejších ÄŤeskĂ˝ch spisovateÄľov. Medzi irkutskou mládeĹľou je známy len ako meno jednej z mnohĂ˝ch reštauráciĂ­ v centre mesta, ale pre starších Rusov je to dobre známy ÄŤeskĂ˝ spisovateÄľ. V ruštine je Hašekovi venovaná internetová stránka:

http://lib.ru/GASHEK/

    J. Hašek sa uĹľ ako šestnásĹĄroÄŤnĂ˝ sa vydal na potulky po Morave. NeskĂ´r sa s kamarátom a tieĹľ so svojĂ­m bratom sa viackrát vydal na potulky po RakĂşsko – Uhorsku. Prešiel dnešnĂ© Slovensko ( naprĂ­klad uskutoÄŤnili aj prechod VysokĂ˝mi Tatrami a vystĂşpil aj na ĂŹumbier ), PoÄľsko, MaÄŹarsko, krajiny bĂ˝valej Juhoslávie, sporná je jeho účasĹĄ v bojoch proti tureckĂ©mu Ăştlaku v MacedĂłnsku, prešiel Bavorsko a ŠvajÄŤiarsko. Pri cestovanĂ­ mu pomáhala jeho znalosĹĄ jazykov, veÄŹ ovládal nemÄŤinu, ruštinu, maÄŹarÄŤinu, francĂşzštinu a poľštinu. KvĂ´li cestovaniu sa vzdal sÄľubnej kariĂ©ry v banke Slávia, Ĺľil bohĂ©mskym Ĺľivotom. Po vypuknutĂ­ 1. svetovej vojny sa J. Hašek dostal na ruskĂş frontu, kde sa nechal zajaĹĄ. Tu vstĂşpil ako dobrovoÄľnĂ­k do ÄŤeskoslovenskĂ˝ch lĂ©giĂ­. Po vypuknutĂ­ revolĂşcie v Rusku vstupuje na zaÄŤiatku roku 1918 do ÄŚervenej armády. V Samare pomáha organizovaĹĄ ÄŤechoslovákov bojujĂşcich proti bielogvardejcom. Po jej obkľúčenĂ­ sa skrĂ˝va pred zatknutĂ­m ÄŤeskoslovenskĂ˝mi lĂ©giami bojujĂşcim proti ÄŚervenej armáde potulovanĂ­m v prestrojenĂ­. V roku 1920 sa stáva ÄŤlenom mestskĂ©ho sovietu v Irkutsku a neskoršie aj zástupcom náčelnĂ­ka politickĂ©ho oddelenia 5. armády. Tu organizuje vydávanie novĂ­n v nemÄŤine, maÄŹarÄŤine, ruštine a po buriatsky. Ku koncu roku 1920 odchádza cez Moskvu do Prahy pomĂ´cĹĄ komunistickĂ©mu hnutiu v Československu. Vracia sa však k predvojnovĂ©mu bohĂ©mskemu spĂ´sobu Ĺľivota a zaÄŤiatkom roku 1923 zomiera na zlyhanie srdca. Jeho dielom a životom sa podrobne zaoberal Radko PytlĂ­k. Ĺ˝ivotopis J. Hašeka v skratke moĹľno nájsĹĄ na internetovej stránke:

http://vojtisek.tripod.com/hasek/biograph.htm

    Po preÄŤĂ­tanĂ­ jeho cestopisnĂ˝ch poviedok mĂ´Ĺľeme smelo tvrdiĹĄ, Ĺľe Jaroslav Hašek bol priekopnĂ­kom expediÄŤnej turistiky. Azda ani nie preto, Ĺľe cestoval ako väčšina vtedajších beĹľnĂ˝ch ÄľudĂ­ najmä pešo, ale pre jeho vnĂ­manie okolitĂ©ho sveta, ktorĂ© si nenechal pre seba, ale zanechal pre všetkĂ˝ch v mnohĂ˝ch poviedkach. NaprĂ­klad v jednom fejtĂłne je pozoruhodná rada jednej detvianskej starenky. J. Hašekovi po otázke na pomery v obci odporuÄŤila: K tomu iÄŹte, ten bol vo Zvolene uĹľ štyri razy u pravotára a po dva razy bol zatvorenĂ˝, to je mĂşdry chlap!

Podrobný zoznam jeho diela možno nájsť na internetovej stránke:

http://vojtisek.tripod.com/hasek/biblio.htm


Ing. Peter Holúbek: Jaroslav Hašek, priekopník expedičnej turistiky