340 rokov ochrany a prevádzkovania jaskyne Baumannshöhle v Nemecku

    Táto krajina je jednou z mála spomedzi šestnásť spolkových krajín Nemecka, na území ktorej boli už pred viac ako 150 rokmi vyhlásené, na základe osobitných predpisov a nariadení niektoré chránené prírodné územia a prírodné výtvory. Obzvlášť markantným prípadom toho je jaskyňa Baumannshöhle v pohorí Harz pri mestečku Rübeland, kde bol už v roku 1668 vydaný veľmi zaujímavý dokument o jej ochrane. Podľa povestí jaskyňu objavil baník Baumann v prvej pol. 16. storočia pri hľadaní rúd. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1565 od zürišského lekára K. Gesnera (1516 – 1565). Svedectvo o návštevách dávajú zachované nápisy na jej stenách. Najstarší nápis pochádza z r. 1571. Organizované výstavy do jaskyne s fakľami a horiacimi štiepkami z borovicového dreva sú písomne doložené z r. 1646. Prvý známy sprievodca po jaskyni bol Valentín Wágner, ktorý dostal toto privilégium od vojvodu z Braunschweigu v r. 1649, ktorého predtým po jaskyni niekoľkokrát sprevádzal. V tomto období bola vytvorená Casparom Meriánom (1621 – 1687) unikátna medirytina, podľa nákresu C. Buna, ktorá je považovaná za prvé realistické dielo zobrazujúce interiér prírodnej jaskyne s návštevníkmi na území Nemecka. Jej odtlačok tvorí jednu z ilustrácií slávneho diela Mathäusa Meriana staršieho (1593 – 1650), ktoré bolo vydané v r. 1654 pod názvom Topographia germaniae. Medirytina sa dodnes nachádza v súkromnej zbierke Stephana Kempeho vo Wiesbadene. Po smrti Wágnera v r. 1660 sa nikto viac nestaral o jaskyňu, čo spôsobilo značné poškodenie jej kvapľovej výzdoby zo strany rôznych návštevníkov. Rudolf August, vojvoda z Braunschweigu a Lüneburgu po zistení tejto skutočnosti nechal v r. 1668 zabezpečiť vchod do jaskyne uzamykateľnými dverami. Namiesto nebohého V. Wágnera ustanovili do funkcie sprievodcu po jaskyni Hansa Jürgena Beckera. V archíve mesta Wolfenbütell sa o tom našiel písomný dokument, ktorý obsahuje nasledovný text.

    Ustanovenie rodiny Becker do funkcie:
    Treba vedieť, že my nevnímame bez nevôle a začudovania s akou mierou odbíjajú nerozvážni ľudia v jaskyni Baumannshöhle všetko to čo sa odbiť dá a to čo sa nedá, inak zničia a všelijaké iné zločiny a svojvôľu tu páchajú. Sú v stave z čírej radosti a svojvôle roztrieskať, zohaviť a zničiť aj niekoľko pekných figúr, ktoré tu príroda formuje v podobe nanebovstúpenia Krista...
    Všade ale v cudzích krajinách je taká istá jaskyňa, ktorá je viac známa ako toto miesto, považovaná v každom čase od všetkých rozumných ľudí za zázračné dielo prírody. A aby tomu bolo tak aj tu, nariadilo jedno z najjasnejších kniežat a pánov, pán Rudolf August vojvoda z Braunschweigu a Lüneburgu nahradiť nebohého Valentína Wágnera jeho zaťom – Hansom Jürgenom Beckerom – baníkom z Rübelandu. Tomu istému so všetkou vážnosťou rozkázal, aby vzal túto jaskyňu pod patronát a dohliadal, aby sa v nej nič nezničilo a nepoškodilo a aby sa všetko uchovalo v pôvodnom prírodnom stave. Ïalej, aby dozeral tiež na to, aby nikto z cudzej nespútanej zberby nebol neohlásene vpustený dnu. Dozeral, aby Tí istí, ktorí sa dostali do jaskyne tajne boli na prvýkrát vystavení dohováraniu a varovaniu, na druhýkrát pokutovaniu a na tretíkrát boli nahlásení riadnej vrchnosti k tvrdému potrestaniu. A aby bolo tým, ktorí sa predom nahlásia, vyjdené v ústrety so všetkou zdôrilosťou a skromnosťou a dbané na to, aby sa pri ceste do jaskyne a von z nej nezranili. Ïalej im treba ukázať všetko to, čo je pozoruhodné a poskytnúť im užitočnú inštruktáž i nad rámec ich želaní.
    Prikazujeme pritom všetkým baníkom a ostatným obyvateľom Rübelandu pod hrozbou trestu, aby sa celkom zriekli a zdržali vodenia cudzích ľudí do jaskyne a z jaskyne. Podľa toho sa má každý riadiť a vôbec chrániť pred nepríjemnosťou.

    Dané v Blankenburgu, dňa 10. 4. 1668.

    Simon Finckius

    Toto nariadenie vydané v r. 1668 je nepochybne rozumným prezieravým opatrením proti vylamovaniu kvapľov a poškodzovaniu jaskyne. Znamená zároveň oficiálny začiatok jej ochrany. Nariadenie tohto druhu bolo výnimočné a jednorázové nielen na území terajšej spolkovej krajiny Sasko–Anhaltsko, ale i v ostatných spolkových krajinách Nemecka. Určite je to výnimočný dokument o ochrane jaskyne aj vo vzťahu k ostatným európskym krajinám. Dynastia jaskyniarskej rodiny Beckerovcov sa vzorne starala o prevádzkovanie a ochranu jaskyne Baumannshöhle viac ako dvesto rokov. V tomto pozitívnom trende pokračovali aj všetci ďalší spravovatelia a prevádzkovatelia až do dnešných čias.
    Pre mnohé generácie nemeckých občanov i početným zahraničným návštevníkom bola jaskyňa Baumannshöhle, popri povesťami opradenom a neďalekom vrchu Brocken (1 241 m n. m.), ten najzaujímavejší turistický objekt v pohorí Harz. V 17. – 19 stor. mala takú príťažlivú silu, že jej návštevu považovali za najväčší zážitok a vyvrcholenie každej cesty po Harzi. Návštevníkov bývalo spravidla niekoľko tisíc ročne. Výrazne ich začalo pribúdať v prvej pol. 20. stor. Po vzniku NDR v roku 1945 sa priemerná ročná návštevnosť pohybovala okolo 200 000 osôb. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 sa návštevnosť pohybuje okolo 150 000 osôb ročne.
    Jaskyňu Baumannshöhle som navštívil celkom štyrikrát – súkromne i služobne a môžem potvrdiť, že má stále na viacerých úsekoch prehliadkovej trasy peknú kvapľovú výzdobu. Určite za to vo veľkej miere vďačí aj dávnemu a prezieravému opatreniu zo strany nepochybne vzdelaného a esteticky cítiaceho braunschweigského vojvodu.

Literatúra:

Christiane Funkel: Die Entwicklung der Schutzgebiete im Land Sachsen-Anhalt, Sonderheft 3:330 Jahre Schutz der Baumannshöhle, Landesamt für Umweltschutz Sachsen-Anhalt, PSF 681, Halle 1998.

Kempe S., Reinboth F.: Die beiden Merian Texte von 1650 und 1654 zur Baumannshöhle und die dazugehörigen Abbildungen, Die Höhle-Heft 2, Jahrgang 52, VÖH, Wien 2001.

    Pre Spravodaj SSS napísal F. Bernadovič