Zamyslenie po návšteve v Yorkshire.

    obr. 1: Ovce ako prirodzená súčasť národného parku.
    obr. 2: Mapa parku.
    obr. 3: Kevin - Britský záchranár.
    obr. 4: V jaskyni Lancaster Hole
    obr. 5: V jaskyni Lancaster Hole

   V tomto období sme objavili čaro východu. Na potulkách sme sa dostali aj do Macedónska. Hory boli rovnako pekné ako na západe ale stratili sme problém s hľadaním bivakov, ochotní dedinčania nás sami volali spať domov a útrata za benzín, stravu či alkohol tvorila iba zlomky súm z predchádzajúcich ciest. Potom prišla cesta do oblasti Polárneho Uralu v Rusku. Nedotknutá príroda, obrovské územia bez civilizácie, nesmierne možnosti objavovania prírodných krás, kde ešte nestála noha cudzinca si nás spolu so znalosťou ruštiny podmanili. Podnikli sme do tejto časti sveta viac výprav a vždy sme boli nadšení. Našli sme si tu veľa priateľov, inšpirovalo nás tu veľa vecí a tu sme pochopili, že na jaskyniarstve je najdôležitejšie priateľstvo a vlastné pocity a nie honba za rekordmi a slávou. No tušili sme, že nepatríme ani sem. Pokiaľ sme mali peniaze, tak bolo všetko v poriadku, ale úraz či choroba by mali tie najvážnejšie dôsledky a predstava žiť v ťažkých podmienkach ruskej, mongolskej či čínskej divočiny iba z práce vlastných rúk nás napåňala obdivom k miestnemu obyvateľstvu čo dokážu prekonať a z akého skromného príjmu vedia uživiť seba aj rodinu.
   Zrazu nám s P. Vaňkom osud priniesol posla zo západu v podobe Dava Gallivana, jaskyniara z Yorkshhire. Starší pán, veľmi podobný P. Hipmanovi postavou, vekom ale aj humorom. S eleganciou prešiel blatisté plazivky v Malej Stanišovskej jaskyni a podobne prešiel časť Zápoľnej. Dostali sme pozvanie do Anglicka. Hneď sme cestu odmietli, veď povinností je dnes viac ako človek stačí stihnúť. Ale dobrodružný duch zvíťazil a nakoniec sme sa do Yorkshire predsa len vypravili v zložení P. Vaněk, J. Szunyog, S. Votoupal, P. Staník a P. Holúbek. Veľkou oporou nám bol spoľahlivý a rozmerný VW transporter P. Vaněka a dobrá angličtina J. Szunyoga. Podrobnosti cesty sú opísané internete: http://www.sibir.sk/m.php?t=1&m=11&id=40055. Azda na doplnenie Jura, najhoršie značenie počas celej cesty bolo v Bruseli. Bez GPS navádzania je cudzinec, ktorý je tu prvý krát, isto stratený. Ako hlavné mesto Európy by určite malo mať vyznačený tranzit do okolitých štátov a neuvádzať na smerovkách iba svoje provinčné mestá. Ale veď je tam dosť poslancov, ktorí to isto zaradia do rokovania Euro parlamentu. Ja by som chcel aj napriek krátkemu pobytu v Yorkshire zhrnúť naše poznatky do nasledujúcich bodov:

   1. Jaskyne sú tu pozoruhodné, riečne s aktívnym tokom, bez sedimentov a oproti našim jaskyniam majú jedinečnú, neopakovateľnú atmosféru, ktorú každému nadšencovi speleológie doporučujem vychutnať.
   2. Sú tu stovky aktívnych jaskyniarov, ktorí vytvárajú silné kluby, ktoré majú základne priamo v krase, veľmi to pripomína speleológiu v Moravskom krase. Jaskyniari sú tu veľmi zdatní, je tu silná potápačská základňa.
   3. Záchranná služba funguje na amatérskej báze, ale na vysoko profesionálnej úrovni. V pohotovosti sú tu tri terénne vozidlá pripravené kedykoľvek vyraziť do terénu. Na základni záchranárov je archív máp jaskýň, povrchu a písomností, tak záchranári sa môžu pripraviť na záchrannú akciu ešte pred vstupom do podzemia. Záchranné akcie sú tu veľmi časté a jaskyniari dokonca každý rok vydávajú časopis s opisom uskutočnených akcií.
   4. Národný park je tu ponímaný ako kultúrna krajina a je tu chránená nielen živá a neživá príroda, ale aj architektúra, miestni poľnohospodári a aj ráz krajiny, ktorý je veľmi malebný. Sú tu aj oblasti kde vládne príroda a nie je tam ľudské osídlenie, na tieto miesta nás Dave patričnou hrdosťou upozorňoval. Z rozhovorov vyplynulo, že tu nie je možná výstavba nových domov, je iba možnosť rekonštruovať staré domy a aj to iba v miestnom architektonickom štýle. Ak by sa podobný model uplatnil na severnom Slovensku, tak by doteraz hole a stráne oživovali stáda oviec a krajina by vyzerala inak, myslím si, že krajšie.
   5. Vstup do jaskýň nie je zakázaný a prakticky každý, kto má chuť sa do podzemia dostať, tak sa tam bez problémov dostane.
   6. Objavovanie nových jaskýň je na dohode jaskyniarov s majiteľmi pôdy, zväčša farmármi a nie sú s tým zvláštne problémy.
   7. Anglickí turisti nie sú zamračení, chodia zväčša veľmi rýchlo, časť z nich po prírode dokonca beží, zvykom je sa zdraviť.
   8. Podstatná časť turistických chodníkov prechádza po súkromných pozemkoch. Národný park platí majiteľom pôdy za to, že turisti môžu chodiť po týchto pozemkoch. Podobne je to aj s horolezeckými terénmi.
   9. Chýbajú tu veľké hotely, budovy sú iba staré, historické. Dá sa povedať že značná časť návštevníkov národného parku sa ubytováva v kempingoch alebo na súkromí pri miestnych obyvateľoch.

   Samozrejme že z trojdňovej návštevy oblasti sa nedajú robiť veľké uzávery a možno sa aj v dačom mýlim, ale myslím si, že yorkshirský model súžitia človek a príroda je veľmi podnetný a je mi veľmi sympatický. Napåňa ma nádejou, že po určitom vývoji spoločnosti u nás budú predhoria Tatier, Fatier či iných pohorí vypadať tak malebne ako v anglickom Yorkshire a medzi ľuďmi tu bude vládnuť minimálne taký dobrý duch ako tam. Nakoniec po rokoch som si spomenul na pamätnú vetu pána Hipmana: Svätá pravda, nie sme Germáni, ale z Kozích chrbtov do Álp takmer dovidieť, a kdeže je Kaukaz?
   Na záver treba poďakovať Davovi Gallivanovi za ochotu a čas tráviť s nami čas, ako aj za ubytovanie a všetko ostatné, Kevinovi a Slugovi za milé chvíle v jaskyni a pani Darinke Eyre za rady a pomoc s tlmočením.

   Literatúra:
   HIPMAN, P., 1997: Horehronský enfant terrible. Spravodaj SSS, 28, 1, Liptovský Mikuláš, 63-65.

   Pre www.sibir.sk napísal 2. 6. 2008 Peter Holúbek


    obr. 6: "Cave Rescure Organizacion" - zachránari dobrovoľníci.
    obr. 7: Klubový život.
    obr. 8: Každý, kto má chuť sa do podzemia može dostať.
    obr. 9 : Turisti môžu spokojne chodiť po súkromných pozemkoch.
    obr. 10: Chýbajú tu veľké hotely, budovy sú iba staré, historické.