obr. 1: Litva - pôvodný naj kopec
    obr. 2: Najvyšší bod Lotyšska
    obr. 3: Lotyšsko - stavba na naj bode Lotyšska
    obr. 4: Odbočka na naj.bod Lotyšska
    obr. 5: Veža na naj bode Estónska Sur Munamegi


    Prvou krajinou bola Litva a výstup na jej najvyššiu horu Aukštojas, ktorý sa nachádza 24 km od Vilniusu v blízkosti obce Medininkai. Nie často sa stáva, že kráľ príde o svoju korunu a prvenstvo získa korunný princ. V roku 2004 bol premeraný kopec, ktorý sa nachádza približne 500 metrov cez údolie od doterajšieho najvyššieho bodu Litvy – Juozapines Kalnas. Presným meraním systémom GPS sa zistilo, že toto návršie má väčšiu výšku ako doteraz platný najvyšší bod a tak od roku 2005 kráľ stratil korunu lebo doterajší korunný princ ho prevýšil o 1,14 metra a dosiahol výšku 293,84 metra. Pre doteraz bezmenný kopec alebo skôr návršie sa viedli spory ako tento bod pomenovať. Vyhral názov Aukštojas, podľa starej mytologickej báje to bolo meno litovského pohanského boha, ktorý bol považovaný za tvorcu sveta.
    Druhý lilipután nás čakal v Lotyšsku. V blízkosti mesta Madona odbočujeme na prašnú cestu ktorá vedie do Vidzemských vrchov kde sa nachádza najvyšší bod krajiny. Po polhodinovej strastiplnej ceste vidíme v diaľke vyhliadkovú vežu. Autom sa dostávame, podľa informačnej tabule, do lyžiarskeho strediska, zrejme jediného v Lotyšsku. Vidíme lyžiarsky vlek a chátrajúce budovy. Tu odstavujeme auto. Pri výstupe na nás zaútočili komáre a tak zrýchľujeme výstupové tempo. Asi po 20 minútach stojíme na najvyššom bode krajiny s názvom Gaizinkalns s nadmorskou výškou 312 metrov. Na vrchu stojí nedokončená rozhľadňa, ktorá má výšku asi 40 metrov. V rámci prestíže krajín bývalého Sovietskeho Zväzu na vrchu postavili pôvodne vojenskú strážnu vežu aby jej výška prekročila výšku estónskeho najvyššieho bodu aj s výškou rozhľadne. Stavbu museli ukončiť z dôvodu veľkej záťažovej váhy na spodok budovy, ktorá praská v základoch. Pripadalo nám to ako stavba Babylonskej veže, niečo obrovské a neúčelné a dokonca aj štýl rozhľadne po dokončení by nespåňal svoj účel. Dúfam, že sme boli poslední, ktorý túto stavbu z totalitného režimu videli, lebo kvôli bezpečnosti ju musia zlikvidovať. Všetky tri pobaltské krajiny totiž boli v roku 1940 násilne začlenené do ZSSR a nezávislosť si vydobyli až roku 1991.
    Najvyšším bodom Estónska a taktiež aj týchto troch pobaltských republík má pomenovanie Suur Munamägi čo v preklade znamená Veľká vajcová hora. S nadmorskou výškou 317,6 metra je aj najvyššou horou všetkých pobaltských štátov a nachádza sa blízko lotyšsko-ruských hraníc v Haanijskej vrchovine. Cestou do Národného parku registrujeme tabule ,,pozor losy“ ale nevenujeme im zvláštnu pozornosť. Krajina ktorou prechádzame nás viac zaujímala, až do momentu kedy nám cestu spriečil ozajstný los. Od prekvapenia sme ani nestihli zdokumentovať toto stretnutie. Spomalili sme až tak, že domáci šoféri ktorí nás predbiehali mysleli, že máme pokazené auto.
    Výstup na horu začína od parkoviska / bez poplatku/ a po upravenom chodníku asi po 20 minútach pomalej chôdze vidíme bielu vyhliadkovú vežu. Pôvodne to bola pozorovacia veža z roku 1939 a ktorú v posledných rokoch zrekonštruovali za pomoci fondov EÚ s podmienkou zachovania pôvodného vzhľadu. Jej výška je 29,1 metra. Do rozhľadne sa platí vstupné, ktoré je pri použití výťahu drahšie. Prirodzene volíme cestu po 147 schodoch, kde na každom medziposchodí je umelecká výstava obrazov s estónskymi motívmi a na predposlednom poschodí je internetová pošta. Všetci posielame domov elektronický obrázok z predvoliteľnej škály návrhov a esperantským textom. Výborná reklama nielen strechy Estónska, ale aj celej krajiny. Na najvyššej plošine je orientačná tabuľa s kilometrovníkom. Pretože pod nami je nevýrazná pahorkatina body na mosadznej tabuli ukazujú svetové metropoly a vrchy – napr. Sankt Pererburg 330 km, Moskva 690 km, najvyšší vrch Lotyšska – Gaizinkalns je vzdialený 120 km ale pri šípke Mount Everest bolo napísané 22. 5. 2003 a 5500 km. Dozvedáme sa, že v tento deň dosiahla estónska expedícia v Himalájíach strechu sveta a na tú udalosť je pred rozhľadňou aj pamätná tabula. Európsku úniu zatiaľ tvorí 27 štátov čo predstavuje 27 najvyšších vrcholov. V celosvetovom rebríčku 196 štátov má každá krajina svoj ,,Everest“ a tak Litva je na 182 mieste, Lotyšsko na 179 a Estónsko na 178 mieste. Slovenská republika zo svojím Gerlachovským štítom je na 91 mieste vo svete.

    Tejto expedície sa zúčastnili: Ján Vajs - Liptovský Mikuláš, Vlado Škuta st. – Liptovský Hrádok, Peter Baláž – Partizánske, Renata Staňová a Iveta Morgošová zo Žiliny a Indré Pileckyté z Litvy.

    Text a foto: Vlado ŠkuΤa

    obr. 6 : Najvyšší bod troch pobaltských republík - Estónsko