obr. 1: trasa zlyžovania z Piku Korona
    obr. 2: popis trasy z miestneho sprievodcu
    obr. 3: panoráma na najvyšší hrebeň Ala Arche

    Moje skúsenosti s výškou nad 4000 nie su však moc pozitívne (genetická výbava mi v tomto smere neni naklonená) a tak posledné tri dni pred odletom narýchlo absolvujem aspoň trochu aklimatizácie na chate Adlersruhe s výstupom na Grossglockner, a že to stálo za to dokazujú tieto fotky:     www.ivafilova.com/grossglockner-2010
Kompletnú fotogalériu si môžete prezrieť kliknutím na:     www.ivafilova.com/kyrgyzstan-peak-korona-2010

    Po prílete najprv absolvujem 3 pracovné dni v Biškeku a v nedeľu ráno ma na hoteli vyzdvihol Pavel a vyrážame do doliny Ala Arche.

    10. 10. 2010 - výstup na bivak Ratcek 3200 m.
    Z parkoviska v doline Ala Arche, vo výške cca 2100 m vyrážame slušne na ťažko naložený na tri dni aj s lyžami do prvého bivaku Ratcek vo výške cca 3200 m. Miestni obyvatelia to síce honosne nazývajú "chata", ale je to v podstate "winterraum" ako ho poznáme z Álp. Kammenná chata bez personálu poskytuje spanie v jednej chladnej miestnosti, kde sú poschodové postele. V okolí chaty su menšie "búdky" - niektoré sú privátne bivačiky miestnych horolezcov či horských vodcov a niektoré slúžia ako kuchynka na varenie. Veľké pozitívum tejto chaty je, že je tu sauna. No na naše sklamanie v tomto období bolo už málo vody v prameni pri chate a tak sauna bola mimo prevádzku.

    11. 10. 2010 - výstup na druhý bivak (cca v 3700 m) pod úpätím ľadovca Korona.
    Predošlý deň výstup na Ratcek bola celkom drina s tou vynáškou všetkého matrošu, takže dnešné ráno som sa utešovala, že veď to je do ďalšieho bivaku "len" dákych 500 výškových metrov. To som ale netušila aká drina ešte len dnes príde. Výnsť hore morénou ľadovca Ak-Sai bola neskutočná drina a aj keď to nebolo veľa výškových metrov trvalo to snáď 4 hodiny. Prirovnala by som to chodeniu po kladine s 15 kg batohom a v lyžirkach. Bolo to jedno obrovské suťovisko skál, ešte aj čerstvo posnežené, takže nebolo ani vidieť kam je treba stupiť a kde je diera medzi skalami, ktoré sa aj tak pri každom kroku pod nohou prevracali. Proste čo krok to balans. Keď sme sa dostali na ľadovec Ak-Sai a mohli si už obuť lyže na nohy to bolo doslova vykúpenie.

    12. 10. 2010 - zlyžovanie Korony
    Pokus o spánok v hoteli Korona moc pozitívne nevyšiel a tak vstávanie ráno o 4 hod nie je problém. Problém je len tá zima čo nás ovalila, keď sme vyliezli zo spacákov. Teplomer vonku ukazuje -11°C. V bivaku je len o málinko teplejšie, ale keďže nám do rána zamrzli v hrnčekoch všetky zostatkové tekutiny, o mnoho to neni. Hodinku teda varíme čaj a dávame ranajky. Okolo 5 hod. vyrážame z bivaku. Výstup hore mi trval cca 5 hodín a aj keď už všade okolo svieti slniečko, my šlapeme celú cestu v tieni, pretože sme na západnom svahu. Táto dávka mrazu mi však spôsobila trochu omrzlín na nohách a tak po príchode pod prvú skalnú vežu na hrebeni (cca 4600 m) sa rozhodujem pre ukončenie výstupu. Dá sa ešte cca 200 m vyššie k druhej skalnej veži, ale pre záchranu zdravia som si túto pasáž odpustila. Zjazdík dole je zážitok, aj keď zo začiatku cítiť výšku takže po 4 oblúkoch som nútená zastaviť a vydýchať. Väčšinou je prašan, len na dvoch úsekoch (v strede a v dolnej časti) sa vyskytla aj kôra alebo ľad. Za hodinku máme zlyžované na bivak. A už nás čaká len ten brutálny zostup morénou a dostať sa dole do doliny k autu. V tento deň sme teda absolvovali zostup vkuse o 2500 m nižšie.

    Ivana Filová