Sibír, Rusko, Mongolsko, Ukrajina, Kosovo, Macedónsko, Albánsko, Balkán a iné krajiny. Sibir.sk

» Mongolsko
» Kosovo
» Rusko
» Ukrajina
» Macedónsko
» Iné krajiny

email:
info@sibir.sk

Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk

Inzercia

Zamrznutým Prielomom Hornádu
Ing. Ján Vajs , 13.02.2012

Danova snaha prejsť Prielom Hornádu v Slovenskom raji má dlhoročnú tradíciu. Najskôr začal klasickou pešou turistikou v lete a potom skúšal splaviť túto rieku na nafukovacom kanoe a zopakovať úspešný pokus z júla roku 1906, keď Prielom Hornádu prvý krát splavili B. a L. Hajtschovci. Výsledkom bolo zničené kanoe a odhodlanie prejsť po rieke, keď bude zamrznutá. Niekoľko zím atakoval Horskú službu v Slovenskom raji telefonickými otázkami, či sa už dá prejsť. Len túto zimu pre enormné pracovné zaťaženie jeho telefonáty stíchli. Bol som to ja, kto mu volal, že v týchto krutých mrazoch by Hornád mohol byť vhodný na zimný prechod. Neváhal ani sekundu a v nedeľu 5. februára sme v trojici s Jankou začali na Podlesku veľmi zaujímavú túru. Popri potoku Veľká Biela voda sme prišli k Hrdlu Hornádu. Už tu bolo vidieť peších turistov aj bežkárov a korčuliarov. Dvaja veteráni s malými psíkmi Ronym a Otom boli sklamaní, pretože sa im zdalo, že je tu málo návštevníkov. Postupom do håbky Prielomu Hornádu ich sklamanie mizlo, pretože ľudí pribúdalo. Zámerne nehovorím len o turistoch, pretože v spodnom úseku sa tu objavili aj neturisti. Postupovali sme po zamrznutej hladine Hornádu opatrne, pretože miestami bolo vidieť voľnú hladinu. Povrch ľadu nebol našťastie hladký, lebo deň pred tým napadla tenká vrstva snehu, ktorá zabraňovala kåzaniu a zľahčovala prechod peším aj bežkárom. Niekde bol ľad popukaný, pretože hladina rieky poklesla. Po stranách sa od začiatku dvíhali skalné steny, ktoré vystupovali do výšky takmer 300 m. Z puklín a skalných otvorov vytekajú prekrásne ľadopády, ktoré dosahujú výšku aj niekoľko metrov. V bočných strmých dolinkách sú ľadopády ideálnym miestom pre lezcov, ktorých sme tu videli niekoľko. Príroda má charakter divočiny a popadané stromy krížom cez koryto rieky nielen komplikujú prechod, ale dotvárajú charakter nedotknutej prírody. Dano nezabudne pripomenúť, že práve vďaka vývratom je Hornád ťažko splavný. Na útesoch vypínajúcich sa nad zamrznutou riekou sledujeme turistický chodník vystrojený reťazami a stúpačkami, ktoré sa teraz zdajú úplne zbytočnými. Mňa neprekvapuje množstvo otvorov, ktoré naznačujú, že sú tu jaskyne, veď ideme krasovým terénom. Neviem, či všetky diery sú vchodmi do jaskýň, skôr vyzerajú ako krátke výmrazové diery. Neodolám a do jednej z nich vleziem. V hornej časti krátkej jaskyne je cítiť príjemné teplo. Niet sa čo čudovať, veď von je okolo 20º C pod nulou. Po jaskyniaroch nachádzame stopy v malom otvore, kde nechali pripravený materiál na výdrevu. Na inom mieste je vo výške k neprístupnému otvoru položená drevená lavička. V rýchlejšom postupe nám bránia krásne ľadové útvary, pri ktorých často zastavujeme a obdivujúc ich fotíme. Zvlášť dvojica homolovitých dosť hrubých kvapľov je prekrásna. Ľadom stekajúcim z brál zarastajú aj stúpačky na turistickom chodníku. Užasnutí turisti postávajú a nevedia sa nasýtiť ľadovej krásy. Nepredpokladal som, že nad Prielomom Hornádu je toľko kovových mostíkov a lávok. Niekde som čítal, že ich je 7, ale mne sa zdalo, že ich je viac. Hoci počasie nie je iskrivo slnečné, občas slniečko osvetlí vysoké skalné bralá, ktoré opticky ešte viac naberajú na výške. Ani sme sa nenazdali a sme pri Letanovskom mlyne. Starý betónový privádzač vody je v dezolátnom stave, ale budova je z jednej strany opravená. Veľký kamenný most pôsobí mohutne a dôstojne. Neodoláme a fotíme sa pod jeho veľkým oblúkom. Letanovský mlyn predeľuje Prielom Hornádu na dve časti. V tej prvej sme stretali menej turistov, v dolnej časti smerom na Čingov ich výrazne pribudlo a pribudli aj Cigáni. Tých krutá zima vyhnala z ich chatrčí a teraz húfne znášajú po zamrznutej hladine drevo. Všade vidieť na ľade stopy po ich činnosti. Tupými sekerkami a rukami olamujú tenšie konáre, ale aj hrubšie kmene. Vraj majú povolené brať sucháre do 7 cm, ale z toho by veľa tepla nemali. Na strmých brehoch Prielomu sú desiatky Cigáňov a ozýva sa praskot lámaného a rúbaného dreva. Vidieť, že tu padli za obeť ich nájazdov aj väčšie stromy. Veľa pňov vysokých asi jeden meter nesie rukopis ich drevorubačského umenia. Svojím spôsobom je to veľká zručnosť tupou sekerou zrúbať taký hrubý strom. Vedieme diskusie o ochrane prírody v Slovenskom raji, o rovnosti pred zákonom a neschopnosti spoločnosti riešiť tento problém. Necítime nenávisť voči rabujúcim spoluobčanom, veď ich pôsobenie v „raji“ je popri zúriacej Gorile nepatrným poškodzovaním Slovenska. Skôr obdivujeme silu a húževnatosť s akou v krutých mrazoch dokážu pracovať. Toto je dôkazom, že správna motivácia alebo strach o prežitie, dokáže robiť zázraky aj z takzvaných neprispôsobivých ľudí. Okrem zážitku zo stretnutia s Cigáňmi, je druhá časť Prielomu ešte divokejšia a zaujímavejšia. Miestami je riekou vytláčaná voda na povrch ľadu a vzniká dojem, že ľad je nespoľahlivý. Niektorí domáci turisti poznajú jeho pevnosť a bez obáv kráčajú krížom cez čvachtajúce kašovité polia. Iní z obáv o svoj život radšej obchádzajú tieto miesta a krátkymi úsekmi prechádzajú po pevnej zemi. Bežkári bez obáv prechádzajú problematickými miestami, na ktoré sa peší turista neodváži stupiť. Prichádzame do tiesňavy, kde je ľadová výzdoba veľmi hustá a pekná. V jednej z jaskýň sa zastavujeme na krátke občerstvenie. Teplý čaj a niečo malé pod zub osvieži človeka, hoci krutý mráz mučí odhalené ruky. Nedá sa dlho postávať, preto pokračujeme ďalej. Podľa domácich bol ostatný krát Prielom Hornádu zamrznutý v roku 1996, ale len po pravostranný prítok Bieleho potoka. Dnes je aj ten zamrznutý, hoci má snahu bojovať s ľadovým pancierom. Okolo nás preletela divá kačka a zosadla na voľnú hladinu rieky. S veľkou chuťou sa začala v nej kúpať a ponárať. Pri pohľade na ňu to vôbec nevyzeralo na tuhú zimu. Ale to už prechádzame popod Tomášovský výhľad a oproti nám idú celé skupiny nadšených turistov. Veľa je korčuliarov, ktorí využívajú jedinečnú príležitosť prejsť sa po Hornáde netradičným spôsobom. Objavujú sa aj majitelia psov so svojimi prekàmenými a naobliekanými maznáčikmi. Ešte šťastie, že nechýbajú mladí ľudia s ich radosťou zo života a krásneho dňa. Našu túru končíme v Čingove. Trvala nám dlhšie ako sme plánovali, ale o to viac sme si ju vychutnali a môžeme povedať, že tejto zimy teoretici globálneho otepľovania dostali riadny zásah do svojich strašidelných vízií.