Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia

Základné informácie | Prírodné pomery(1) | História(3) | Odporúčania(2) | Jaskyne(4) | 


mapaPoloha, rozloha, hranice
Kosovo, južná oblasť Srbska, ktoré spolu s Čiernou Horou (Crna Gora) tvorí Zväzovú republiku Juhoslávia, leží v centrálno-západnej časti Balkánskeho polostrova. Na juhovýchode hraničí s Macedónskom (Makedonija), na juhozápade s Albánskom (Shqiperia), na severozápade s Čiernou Horou, na severe a východe so Srbskom. Územie oblasti je ohraničené súradnicami 41°45' - 43°15' s.z.š., 20°00' - 21°50' v.z.d.
Povrch
Kosovo, južná oblasť Srbska, ktoré spolu s Čiernou Horou (Crna Gora) tvorí Zväzovú republiku Juhoslávia, leží v centrálno-západnej časti Balkánskeho polostrova. Na juhovýchode hraničí s Macedónskom (Makedonija), na juhozápade s Albánskom (Shqiperia), na severozápade s Čiernou Horou, na severe a východe so Srbskom. Územie oblasti je ohraničené súradnicami 41°45' - 43°15' s.z.š., 20°00' - 21°50' v.z.d.
Podnebie
Podnebie je mierne, kontinentálne, charakteristické sú horúce suché letá a relatívne studené zimy s dostatkom snehových zrážok. Priemerná júlová teplota – približne 20°C (Priština 22,0°C), priemerná januárová teplota sa pohybuje okolo 0°C (Priština –1,5°C). V kotlinách spadne ročne 500 - 600 mm zrážok, veľhorské oblasti majú i viac ako 1500 mm (Priština 1100 mm).
Vodstvo
K najvýznamnejším riekam patria Sitnica, Ibar a Morava, spadajúce k úmoriu Čierneho mora. Beli Drin sa v Albánsku vlieva do rieky Drin, vtekajúcej do Jadranského mora a rieka Lepenac, ktorá v Macedónsku vteká do rieky Vardar, vtekajúcej do Egejského mora.
Obyvateľstvo a osídlenie
Počet obyvateľov : 2 100 000 (1994)
Kosovo je na špičke populačného prírastku v Európe. Napriek pomerne vysokej hustote osídlenia – 179 obyv./km2 (stredné Srbsko 104 obyv./km2) je stupeň urbanizácie nízky – 32%.
Kosovo dnes obývajú z 90% Albánci (v rámci celého Srbska tvoria Albánci 17%-nú menšinu), ďalej Srbi, Čiernohorci, Turci a Rómovia. Kým po vzniku juhoslovanského štátu tu žilo okolo 30% Srbov a Čiernohorcov a v roku 1929 61%, potom v roku 1961 už prevládali Albánci s 67%. V roku 1996 to bolo už približne 90% Albáncov a 10% Srbov a ďalších menšín. Nárast albánskeho obyvateľstva ukazuje tabuľka :
1948 - 498 000
1961 - 646 000
1971 - 916 000
1981 - 1 226 000peja
1991 - 1 596 000
1998 - 1 800 000
Emocionálny vzťah kresťansko-ortodoxných Srbov ku Kosovu je neobyčajne silný, aj keď netvoria ani 10% obyvateľstva. Napriek tomu považujú prevažne moslimských Albáncov za cudzí národnostný prvok, ktorý na toto územie nemá právo. Srbi určujú a rozhodujú o štátnych i spoločenských záležitostiach a nie sú ochotní akceptovať mocenské práva národnostnej väčšiny. Tá sa neustále usiluje o autonómiu alebo spojenie s Albánskom.
Národnostné zloženie Kosova podľa údajov OSN roku 2002 : total population 1.7 to 1.9 mn.
• 88% Albanians (1,496,000 - 1,672,000)
• 6% Serbs (102,000 - 114,000)
• 3% Muslim Slavs (51,000 to 57,000)
• 2% Roma (34,000 - 38,000)
• 1% Turks (17,000 - 19,000)