Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia



popis_obrazka Poloha, rozloha, hranice
Vnútrozemská (súš tvorí 24 856 km2) hornatá krajina v srdci Balkánskeho polostrova s rozlohou 25 713 km2 hraničiaca na severe so Srbskom a jeho oblasťou Kosovo, severovýchode s Bulharskom, na juhovýchode a juhu s Gréckom a na západe s Albánskom. Rozlohou je na 140. mieste na svete.
Povrch
Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahåbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Najvyšší bod v krajine je vrchol Korab s nadmorskou výškou 2764 m . Ïalšie vyše dvetisícmetrové hory – Pelister v blízkosti hranice s Gréckom meria 2601 metrov - obklopujú niekoľko tzv. poljí, často postihovaných záplavami, najmä v okolí Ochridského a Prespanského jazera. Hornatý povrch krajiny pretína hlboké údolie rieky Vardar, ktoré dokumentuje častú seizmickú aktivitu. V roku 1963 postihlo hlavné mesto Skopje silné zemetrasenie. Napriek tomu je to najhustejšie osídlená časť krajiny.
Podnebie
Macedónsko je vnútrozemskou krajinou. Vysoké horské hrebene tvoria dážďový tieň, takže v krajine - okrem údolia Vardaru, kde prevláda stredomorská klíma – panuje kontinentálne podnebie s horúcim letom a veľmi chladnou zimou.
Vodstvo
Vody predstavujú 1,9 % povrchu krajiny. Najväčšia rieka v krajine je Vardar, ktorý preteká celou krajinou približne severo – južným smerom a vteká do Egejského mora. Rieka tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. V krajine sú dve veľké jazerá. Ohridské s plochou 348 km2 je druhé najväčšie na Balkánskom polostrove, avšak 2/3 ležia na albánskej strane hranice. Jazero, bohaté na ryby, je hlboké až 286 metrov. Napájajú ho podzemné krasové pramene a odvodňuje rieka Crny Drin, ktorá vteká do Jadranského mora. Prespanské jazero s rozlohou 285 km2 je hlboké najviac 54 metrov a väčšou časťou je v Macedónsku. Leží v tektonickej prehåbenine 853 m n.m. a podzemným odtokom je spojené s nižšie položeným Ohridským jazerom. V okolí oboch jazier sú prírodné rezervácie
Obyvateľstvo a osídlenie
Pri sčítavaní obyvateľstva v roku 2005 v krajine žilo   2 063 122 ľudí. Macedónsko sa počtom obyvateľov radí na 140. miesto na svete. Z hľadiska národnostného zloženia tu žije 70% Macedončanov,  21% Albáncov, 3% Srbov a 3% Turkov. Iný prameň hovorí o 67% Macedónčanov, 23% Albáncov, 5% Turkov, 2% Srbov, 2% Bosniakov a 1% iných. 67% obyvateľstva vyznáva pravoslávne náboženstvo, 30% islam a iného vierovyznania sú 3% obyvateľov. Hustota osídlenia je 81 obyvateľov na km2 (114. miesto). Hlavné mesto Skopje má okolo 450 000 obyvateľov. Iné významnejšie sídla sú Bitola s 84 000 obyvateľmi, Prilep s 70 200 obyvateľmi a Kumanovo s 52 000 obyvateľmi.