Sibír, Rusko, Mongolsko, Ukrajina, Kosovo, Macedónsko, Albánsko, Balkán a iné krajiny. Sibir.sk

» Fotogalérie

» Mongolsko
» Kosovo
» Rusko
» Ukrajina
» Macedónsko
» Iné krajiny

email:
info@sibir.sk

Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk

Inzercia

Fotogalérie: 1:20 [113]

Strany: |< 1 2 3 4 > [6]

21.05.2017 , Sachalin, september 2016
Peter Vaněk
Sachalin bol domovom 'drevnych ľudej' - pôvodných obyvateľov ako napríklad Ainuov, Nivchov...

15.05.2014 , Jaskyniarska výprava Ural, máj 2014
Ing. Peter Holúbek
Шульган-Tаш, Kунгурская ледяная пещера) V roku 2014 uplynulo 100 rokov od turistickej prevádzky Kungurskej ľadovej jaskyne v Ruskej federácii na Urale a zároveň aj 100 rokov od narodenie významného ruského karsológa V. S. Lukina (1914-1997). Pri tejto príležitosti Banícky inštitút uralského oddelenia Ruskej akadémie vied a Permská univerzita zorganizovali medzinárodnú konferenciu, ktorej cieľom bola diskusia o problémoch vedeckého výskumu podzemných priestorov, ich využívaniu, spravovaniu a turistickému využitiu. Tejto konferencie sa aktívne zúčastnil za slovenskú stranu Peter Holúbek, ktorý tu sa prezentoval s prednáškou: Сравнение проблем открытия пещер для общественного посещения на примере пещеры Свободы, 1924 год, и Станишовской пещеры, 2010 год (Словакия, Западные Карпаты, Низкие Татры) Porovnanie problémov sprístupnenia jaskýň pre verejnosť na príklade Jaskyne slobody, rok 1924 a Stanišovskej jaskyne, rok 2010.

02.05.2012 , Za Habánmi
Ing. Ján Vajs
V Rumunsku a na Moldoveanu.

Článok k fotogaérii V Rumunsku za Habánmi a na Moldoveanu

13.02.2012 , Zamrznutým Prielomom Hornádu
Ing. Ján Vajs
Danova snaha prejsť Prielom Hornádu v Slovenskom raji má dlhoročnú tradíciu. Najskôr začal klasickou pešou turistikou v lete a potom skúšal splaviť túto rieku na nafukovacom kanoe a zopakovať úspešný pokus z júla roku 1906, keď Prielom Hornádu prvý krát splavili B. a L. Hajtschovci. Výsledkom bolo zničené kanoe a odhodlanie prejsť po rieke, keď bude zamrznutá. Niekoľko zím atakoval Horskú službu v Slovenskom raji telefonickými otázkami, či sa už dá prejsť. Len túto zimu pre enormné pracovné zaťaženie jeho telefonáty stíchli. Bol som to ja, kto mu volal, že v týchto krutých mrazoch by Hornád mohol byť vhodný na zimný prechod. Neváhal ani sekundu a v nedeľu 5. februára sme v trojici s Jankou začali na Podlesku veľmi zaujímavú túru. Popri potoku Veľká Biela voda sme prišli k Hrdlu Hornádu. Už tu bolo vidieť peších turistov aj bežkárov a korčuliarov. Dvaja veteráni s malými psíkmi Ronym a Otom boli sklamaní, pretože sa im zdalo, že je tu málo návštevníkov. Postupom do håbky Prielomu Hornádu ich sklamanie mizlo, pretože ľudí pribúdalo. Zámerne nehovorím len o turistoch, pretože v spodnom úseku sa tu objavili aj neturisti. Postupovali sme po zamrznutej hladine Hornádu opatrne, pretože miestami bolo vidieť voľnú hladinu. Povrch ľadu nebol našťastie hladký, lebo deň pred tým napadla tenká vrstva snehu, ktorá zabraňovala kåzaniu a zľahčovala prechod peším aj bežkárom. Niekde bol ľad popukaný, pretože hladina rieky poklesla. Po stranách sa od začiatku dvíhali skalné steny, ktoré vystupovali do výšky takmer 300 m. Z puklín a skalných otvorov vytekajú prekrásne ľadopády, ktoré dosahujú výšku aj niekoľko metrov. V bočných strmých dolinkách sú ľadopády ideálnym miestom pre lezcov, ktorých sme tu videli niekoľko. Príroda má charakter divočiny a popadané stromy krížom cez koryto rieky nielen komplikujú prechod, ale dotvárajú charakter nedotknutej prírody. Dano nezabudne pripomenúť, že práve vďaka vývratom je Hornád ťažko splavný. Na útesoch vypínajúcich sa nad zamrznutou riekou sledujeme turistický chodník vystrojený reťazami a stúpačkami, ktoré sa teraz zdajú úplne zbytočnými. Mňa neprekvapuje množstvo otvorov, ktoré naznačujú, že sú tu jaskyne, veď ideme krasovým terénom. Neviem, či všetky diery sú vchodmi do jaskýň, skôr vyzerajú ako krátke výmrazové diery. Neodolám a do jednej z nich vleziem. V hornej časti krátkej jaskyne je cítiť príjemné teplo. Niet sa čo čudovať, veď von je okolo 20º C pod nulou. Po jaskyniaroch nachádzame stopy v malom otvore, kde nechali pripravený materiál na výdrevu. Na inom mieste je vo výške k neprístupnému otvoru položená drevená lavička. V rýchlejšom postupe nám bránia krásne ľadové útvary, pri ktorých často zastavujeme a obdivujúc ich fotíme. Zvlášť dvojica homolovitých dosť hrubých kvapľov je prekrásna. Ľadom stekajúcim z brál zarastajú aj stúpačky na turistickom chodníku. Užasnutí turisti postávajú a nevedia sa nasýtiť ľadovej krásy. Nepredpokladal som, že nad Prielomom Hornádu je toľko kovových mostíkov a lávok. Niekde som čítal, že ich je 7, ale mne sa zdalo, že ich je viac. Hoci počasie nie je iskrivo slnečné, občas slniečko osvetlí vysoké skalné bralá, ktoré opticky ešte viac naberajú na výške. Ani sme sa nenazdali a sme pri Letanovskom mlyne. Starý betónový privádzač vody je v dezolátnom stave, ale budova je z jednej strany opravená. Veľký kamenný most pôsobí mohutne a dôstojne. Neodoláme a fotíme sa pod jeho veľkým oblúkom. Letanovský mlyn predeľuje Prielom Hornádu na dve časti. V tej prvej sme stretali menej turistov, v dolnej časti smerom na Čingov ich výrazne pribudlo a pribudli aj Cigáni. Tých krutá zima vyhnala z ich chatrčí a teraz húfne znášajú po zamrznutej hladine drevo. Všade vidieť na ľade stopy po ich činnosti. Tupými sekerkami a rukami olamujú tenšie konáre, ale aj hrubšie kmene. Vraj majú povolené brať sucháre do 7 cm, ale z toho by veľa tepla nemali. Na strmých brehoch Prielomu sú desiatky Cigáňov a ozýva sa praskot lámaného a rúbaného dreva. Vidieť, že tu padli za obeť ich nájazdov aj väčšie stromy. Veľa pňov vysokých asi jeden meter nesie rukopis ich drevorubačského umenia. Svojím spôsobom je to veľká zručnosť tupou sekerou zrúbať taký hrubý strom. Vedieme diskusie o ochrane prírody v Slovenskom raji, o rovnosti pred zákonom a neschopnosti spoločnosti riešiť tento problém. Necítime nenávisť voči rabujúcim spoluobčanom, veď ich pôsobenie v „raji“ je popri zúriacej Gorile nepatrným poškodzovaním Slovenska. Skôr obdivujeme silu a húževnatosť s akou v krutých mrazoch dokážu pracovať. Toto je dôkazom, že správna motivácia alebo strach o prežitie, dokáže robiť zázraky aj z takzvaných neprispôsobivých ľudí. Okrem zážitku zo stretnutia s Cigáňmi, je druhá časť Prielomu ešte divokejšia a zaujímavejšia. Miestami je riekou vytláčaná voda na povrch ľadu a vzniká dojem, že ľad je nespoľahlivý. Niektorí domáci turisti poznajú jeho pevnosť a bez obáv kráčajú krížom cez čvachtajúce kašovité polia. Iní z obáv o svoj život radšej obchádzajú tieto miesta a krátkymi úsekmi prechádzajú po pevnej zemi. Bežkári bez obáv prechádzajú problematickými miestami, na ktoré sa peší turista neodváži stupiť. Prichádzame do tiesňavy, kde je ľadová výzdoba veľmi hustá a pekná. V jednej z jaskýň sa zastavujeme na krátke občerstvenie. Teplý čaj a niečo malé pod zub osvieži človeka, hoci krutý mráz mučí odhalené ruky. Nedá sa dlho postávať, preto pokračujeme ďalej. Podľa domácich bol ostatný krát Prielom Hornádu zamrznutý v roku 1996, ale len po pravostranný prítok Bieleho potoka. Dnes je aj ten zamrznutý, hoci má snahu bojovať s ľadovým pancierom. Okolo nás preletela divá kačka a zosadla na voľnú hladinu rieky. S veľkou chuťou sa začala v nej kúpať a ponárať. Pri pohľade na ňu to vôbec nevyzeralo na tuhú zimu. Ale to už prechádzame popod Tomášovský výhľad a oproti nám idú celé skupiny nadšených turistov. Veľa je korčuliarov, ktorí využívajú jedinečnú príležitosť prejsť sa po Hornáde netradičným spôsobom. Objavujú sa aj majitelia psov so svojimi prekàmenými a naobliekanými maznáčikmi. Ešte šťastie, že nechýbajú mladí ľudia s ich radosťou zo života a krásneho dňa. Našu túru končíme v Čingove. Trvala nám dlhšie ako sme plánovali, ale o to viac sme si ju vychutnali a môžeme povedať, že tejto zimy teoretici globálneho otepľovania dostali riadny zásah do svojich strašidelných vízií.

03.02.2012 , Rakúsko, August 2011
Ing. Peter Holúbek
Návštevou týchto krajín vidíme ako to u nás bude vyzerať o pár rokov, pretože kopírujeme ich vývoj. Naplno som si to uvedomil keď som si nedávno spomenul na francúzsky film Veľký bazár, ktorý som videl dakedy v 70. rokoch minulého storočia na Základnej deväťročnej škole.

10.08.2011 , Za kosťami do Belianiek
Peter Vaněk
Vypraviť sa za zberom kostí do Belianskych Tatier s Jankom Obuchom a Petrom Holúbekom a pomôcť tak zistiť čo sa tu dialo, čo tu rástlo a aj čo tu žilo napr. pred 15 000 rokmi. Spoločnosť, prostredie i téma sú vyberané to sľubovalo skutočne hodnotný zážitok...a ten skutočne prišiel.

06.05.2011 , Giro di Sicilia
Ing. Ján Vajs
Od roku 2008 napåňajú slovenskí esperantisti-cestovatelia ciele programu „MEDITERANEO“. Chcú postupne navštíviť všetky krajiny a hlavné ostrovy Stredozemného mora. Doteraz boli na Malte, Cypre, v Turecku, Maroku, Chorvátsku a Slovinsku. Tento rok začali dvojtýždňovými potulkami na Sicílii pod názvom „Giro di Sicília“.

04.12.2010 , Lyžovanie z Pik Korony
Ing. Ivana Filová, PhD.
Pracovné povinnosti ma zaviali na dva týždne do hlavného mesta Kirgizstánu do Biškeku, a tak sa mi podarili zariadiť veci tak, aby aspoň na tri dni som si mohla zobrať voľno a vyraziť do najblišších hôr. Na letisko do Viedne teda odchádzam s celou skialpovou a ľadovcovou výstrojou. Síce batožina má trochu nadlimit váhy, ale ešte mi to odpustili a tak hladko prechádzam kontrolou. Ešte pred odletom som sa cez mail dohodla s Pavlom Vorobyevom (rus, ktorý robí v Kirgizstáne horského vodcu) na tento skialpový výletik na Pik Koronu v pohorí Ala Archa v západnom Ťan Šane.

27.08.2010 , Silvestrovská jazda
Peter Vaněk
19. augusta 2010 sme sa vydali za Silvošom (Silvestr Votoupal), našim TOP priateľom od jaskýň, netradičným spôsobom do Frýdku Místku . Bicyklom. Aby sme sa ako darček k jeho 50tke dopravili na miesto určenia, museli sme prekonať množstvo nástrah s takouto cestou spojených.

11.08.2010 , Kirgisko 2010
Ing. Ivana Filová, PhD.
    Ahoj, prispejem Vám na webku krátkou správičkou z môjho "pracovného" výletiku do Kirgizka:

    Pracovné "povinnosti" ma koncom júna zaviali do Kirgizska na 2 týždne. V rámci rozvojovej pomoci Slovenskej Republiky rozvojovým krajinám, ktorú organizuje Slovak Aid sme začali riešiť environmentálny projekt v hlavnom meste Bishkeku, ktorý je zameraný na odpadové hospodárstvo a skládky. Síce sme väčšiu časť nášho pobytu strávili pracovne v Bishkeku, ktoré je veľmi civilizovaným mestom "európskeho" štýlu, podarilo sa nám nahliadnuť aj za hranice mesta a to do oblasti národného parku Ala Archa a k jazeru Issyk kul.
    Národný park Ala Archa je chránená oblasť v Kirgizsku. Je obľúbeným miestom pre turistiku, lyžovanie a horolezectvo, vrátane výletov na viac ako 20 ľadovcov. Celoročne prístupný Národný park Ala Archa leží približne 40 km od mesta Biškek. Rozkladá sa na ploche 200 km2 , prevažne zalesnené údolia s vodopádmi a riekami bohatými na pstruhy. Nadmorská výška sa pohybuje od 1500 m, až po najvyšší bod s výškou 4895 m. V nadmorskej výške 2100 m je základný tábor, východiskový bod turistických a horolezeckých trás po celom parku. Národný park Ala Archachráni niekoľko vzácnych druhov živočíchov a v Kyrgizsku tradične uctievané borievky. Horské lúky sú stanovišťom pre divé kozy, srny alebo sviště. Národný park Ala Archa je jedným z mála miest, kde žije vzácny snežný leopard.
    Issyk-kuľ (Teplé jazero) - po Titicaca v Južnej Amerike je to druhé najväčšie vysokohorské jazero na svete. Je dlhé 170, široké 70 kilometrov, predstavuje unikátnu kombináciu extrémnej håbky, termálnych prameňov, miernej slanosti a nikdy nezamàza. Ruská armáda v ňom v osemdesiatych rokoch testovala torpéda. Okolie jazera bolo prosperujúcou ruskou turistickou oblasťou Čoplon Ata aj s domácou obdobou lochnesskej príšery Koy-Sary. Okolie profitovalo aj z pestovania ópia a konope. Na brehu je mestečko Karakol ako zo starého ruského filmu. Drevené domčeky, brezové háje, námestia s obeliskami a bojovníkmi za spravodlivosť, ruské reklamy s červenými hviezdami. Tu je východisko pre všetky expedície do centrálneho Ťanšanu a Terskej Alatau.

    Viac foto a ďalšie info na: Kyrgistan 2010

    s pozdravom, iva

20.05.2010 , Za Habánmi III.
Ing. Ján Vajs
Hľadali sme stopy po Habánoch. Habáni je slovenský názov pre novokrstencov pochádzajúcich z alpského regiónu, ktorí žili na južnej Morave (približne v rokoch 1526 – 1622) a na Slovensku ( od 17. storočia).

Článok k fotografiám Za Habánmi III.

29.03.2010 , Smocza Jama 3
Peter Vaněk

18.02.2010 , Tip na výlet
Peter Vaněk
   Tip na výlet

   Niekoľko dní dozadu, tak 2 týždne, sa objavil tip na stránkach internetového vydania Nového času príspevok od Mato G.
[05.02.2010 20:49] # Liptov je krásny a preto ho treba čo najviac propagovať... Nech o tomto krasovom skvoste vedia aj v Bratislave :)) http://vas.cas.sk/clanok/1652/tip-na-vylet-stanisovska-jaskyna-v-nizkych-tatrach.html
    Ej, nedalo mi a ponúkam všetkým liptákom tip na víkendový výlet v našom skvoste, hlavnom meste :-)

12.01.2010 , Potiči PF2010
Ing. Igor Staník

25.09.2009 , Prokletyje,
3. diel
Ing. Igor Staník
Na bicykloch okolo Prokletyjí

Konečne sa mi podarilo presvedčiť partiu, že Albánsko je tá najlepšia voľba, ako stráviť pár dní na bicykli. Nechcelo sa im tam, do krajiny " mercedesov, bunkrov, pyramídových hier, kalašnikovov a hlavne mafiánov ". Čo už, keď naše názory na " iných " formujú médiá a podľa nich sme tam mali byť minimálne okradnutí, keď nie dačo horšie. Nič také sa nekonalo. Za celý čas sme sa nestretli s nejakou negatívnou reakciou. Ľudia boli milí, pohostinní. Boli zvedaví, odkiaľ sme. Jediný problém bolo dohovoriť sa. Pomocou rúk a sem tam aj nôh sme to nejako zvládli. Nuž a keď už spomínam ruky, vďaka Mirovým sme zvládli aj jediný kritický moment, veď ísť domov s medzinárodnou prehrou v krčmových hrátkach, to by bol čierny fľak na inak úspešnej ceste :-)

31.08.2009 , Slovenský Grob
Ing. Monika Buvalová
Pozdrav zo Slovenského Grobu

14.07.2009 , Prokletyje,
2. diel
Ing. Igor Staník
Na bicykloch okolo Prokletyjí

Konečne sa mi podarilo presvedčiť partiu, že Albánsko je tá najlepšia voľba, ako stráviť pár dní na bicykli. Nechcelo sa im tam, do krajiny " mercedesov, bunkrov, pyramídových hier, kalašnikovov a hlavne mafiánov ". Čo už, keď naše názory na " iných " formujú médiá a podľa nich sme tam mali byť minimálne okradnutí, keď nie dačo horšie. Nič také sa nekonalo. Za celý čas sme sa nestretli s nejakou negatívnou reakciou. Ľudia boli milí, pohostinní. Boli zvedaví, odkiaľ sme. Jediný problém bolo dohovoriť sa. Pomocou rúk a sem tam aj nôh sme to nejako zvládli. Nuž a keď už spomínam ruky, vďaka Mirovým sme zvládli aj jediný kritický moment, veď ísť domov s medzinárodnou prehrou v krčmových hrátkach, to by bol čierny fľak na inak úspešnej ceste :-)

09.07.2009 , Včelia kočovka
Peter Vaněk
    Názov nomádi pochádza z gréckeho nomádes, čo znamená pastierov stád. Úplne pôvodná forma života ľudských skupiniek lovcov a zberačov bola kočovná – migrovali za potravou a možno tiež s ročnými obdobiami. O niečo modernejšou formou nomádov ako lovci a zberači sú kmene a národy, ktoré migrovali či migrujú (napríklad v Afrike dodnes Masajovia) so svojimi stádami za pastvou (na nich sa pôvodne vzťahuje aj ten grécky názov).

   .františek Šebej
    Nomádi, Číslo 23/2009, Časopis Týždeň - iný pohľad na spoločnosť

   Keď som na toalete dočítal článok pána Šebeja, bol som rozhodnutý použiť jeho slová v úvode môjho príspevku. Nomádov a ich kočovanie však tentoraz zastupuje rodina liptovských včelárov, pán Greško a jeho syn Peter.

01.07.2009 , Aljaška
Ing. Kristínka Števčeková
Neviem, čo skôr ma hnalo na Aljašku, skúsiť si cestu so štyrmi prestupmi na lietadlá, túžba po dobrodružstve, skúška samej seba, skúsiť si čo je to 16 hod. drina dennodenne? Fakt neviem.. To čo mi z nej však zostalo je viac ako len pár fotiek, a pár tisíc...Otestovala som sa vo fakt ťažkých podmienkach, a nielen pre svoje telo ale aj psychiku... Videla som čo robia peniaze s ľuďmi a teraz viem čo znamenajú pre mňa. Náš výlet, mňa a mojej spolužiačky Andrejky sa začal v Krakowe, odtiaľ do Mníchova, potom do Frankfurtu, San Francisca a do Anchorage. Tam sme strávili dve noci na letisku a čakali na voľnú letenku do Nakneku. Moje prvé pocity boli zdesenie a strach... bol to pre mňa koniec sveta... nič ani asvaltka, len pár maringotiek (to bola naša firma :-)). Dali nám aspoň najesť, kurča a ryžu, a ja som si fakt začínala myslieť, že takto fajne budeme papkať každý deň. No, aj sme papkali, ale stále to isté, sladkú žemľu, sladký chlieb, hot dog, a samozrejme koláče, a to neskutočné množstvo a musím povedať, že veľa z nich bolo najlepších aké som kedy jedla... samozrejme telo to hneď pocítilo... mala som o 10 kg viac :-). To na čo najradšej spomínam sú krásne dlhé dni (tma bola len par hodín), a tie západy slnka boli to najkrajšie čo som doteraz videla. Oblaky sa až zeme dotýkali. Aljaška mi dala veľa, ale aj mi veľa zobrala, veľa vo mne zmenila, veľa ma naučila. Už viem, že nič nie je tak ďaleko ako sa zdá, a nikdy nie ste na tom tak zle ako to vyzerá na prvý pohľad. Vždy ste silnejší, vytrvalejší, priebojnejší ako si o sebe myslíte. Verte mi :-).

28.06.2009 , Prokletyje,
1. diel
Ing. Igor Staník
Na bicykloch okolo Prokletyjí

Konečne sa mi podarilo presvedčiť partiu, že Albánsko je tá najlepšia voľba, ako stráviť pár dní na bicykli. Nechcelo sa im tam, do krajiny " mercedesov, bunkrov, pyramídových hier, kalašnikovov a hlavne mafiánov ". Čo už, keď naše názory na " iných " formujú médiá a podľa nich sme tam mali byť minimálne okradnutí, keď nie dačo horšie. Nič také sa nekonalo. Za celý čas sme sa nestretli s nejakou negatívnou reakciou. Ľudia boli milí, pohostinní. Boli zvedaví, odkiaľ sme. Jediný problém bolo dohovoriť sa. Pomocou rúk a sem tam aj nôh sme to nejako zvládli. Nuž a keď už spomínam ruky, vďaka Mirovým sme zvládli aj jediný kritický moment, veď ísť domov s medzinárodnou prehrou v krčmových hrátkach, to by bol čierny fľak na inak úspešnej ceste :-)