Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia

Munku - Sardyk 3491 m.n.m
Ing. Peter HolĂşbek 
[29.03.2006, 10012]

Munku-Sardyk je najvyššia časť rozsiahlych Sajanských hôr. V preklade z Buriatskeho jazyka to znamená Večne biela hora.




Nachádza sa pribliĹľne 30 kilometrov západne od osady Mondy a prechádza nĂ­m rusko-mongolská hranica. Pozostáva zo šiestich štĂ­tov z ktorĂ˝ch najvyšší dosahuje výšku 3491 metra. Všetky sĂş budovanĂ© granitmi a nachádzajĂş sa uĹľ nad sneĹľnou ÄŤiarou. Na sever, do doliny Irkutu majĂş znaÄŤnĂ˝ sklon. Oproti tomu juĹľnĂ© svahy klesajĂşce k mongolskĂ©mu jazeru Chövsgöl sĂş omnoho prĂ­stupnejšie. Hranica lesa sa pohybuje okolo 2000 metrov nad morom. Do 2500 metrov sa vyskytujĂş alpĂ­nske lĂşky nad ktorĂ˝mi je uĹľ len kráľovstvo skál, Äľadu a snehu. V horskej skupine Munku-Sardyku sĂş štyri Äľadovce. Najväčší sa nachádza severne od hlavnĂ©ho vrcholu a má plochu 0,68 km². Jeho najnižšia ÄŤasĹĄ sa nachádza v nadmorskej výške 2776 metrov, odkiaÄľ vyteká pravostrannĂ˝ prĂ­tok Bieleho Irkutu, potok Muguvek. Maximálna hrĂşbka Äľadu je 85 metrov. Na jeho povrchu sa ÄŤasto vyskytujĂş trhliny s hĂĄbkou do 6 metrov. Z juĹľnĂ©ho Äľadovca hlavnĂ©ho vrcholu vyteká z nadmorskej výšky 3170 metrov do jazera Chövsgöl potok Chuši. Maximálna hrĂşbka tohoto Äľadovca s plochou 0,4 km² je 70 metrov. Na jeho povrchu sĂş ÄŤastĂ© trhliny. SevernĂ˝ Äľadovec druhĂ©ho vrcholu má plochu 0,3 km². Jeho spodná ÄŤasĹĄ sa nachádza v nadmorskej výške 2800 metrov, odkiaÄľ vyteká Biely Irkut. Jeho maximálna hrĂşbka je 47 metrov. Ä˝adovec pod tretĂ­m vrcholom Munku-Sardyku má charakter firnovĂ©ho poÄľa s plochou 0,3 km². Je situovanĂ˝ západne od Äľadovca tretieho vrcholu a jeho vody napájajĂş zdrojnice rieky Oka. Z dochovanĂ˝ch Ăşdajov je známe, Ĺľe 12. jĂşla 1858 sa o vĂ˝stup na jeho vrchol pokúšal prĂ­rodovedec Gustáv Radde. Pokus bol zo strany jazera Chövsgöl a odvážlivec takmer dosiahol vrchol. V zbornĂ­ku Zápisky SibĂ­rskeho oddelenia Ruskej geografickej spoloÄŤnosti vydanĂ©ho v roku 1867 v Irkutsku je rozsiahly ÄŤlánok o Munku-Sardyku od P. A. Kropotkina. Pravdepodobne ako prvĂ˝ na vrchol Munku-Sardyk vystĂşpili ešte v 19. storoÄŤĂ­ topografi z expedĂ­cie plukovnĂ­ka Bobyrja. PrvĂ˝ opis vrcholu pochádza od ÄŤlenov expedĂ­cie na Munku-Sardyk a jazero Chövsgöl z roku 1897. Bola to vĂ˝prava VĂ˝chodo-sibĂ­rskeho odboru geografickej spoloÄŤnosti pod vedenĂ­m podplukovnĂ­ka generálneho štábu E. Genninga-Michelissona. V roku 1902 na Munku-Sardyk vystĂşpil zo strany jazera Chövsgöl botanik, akademik V. L. Komarov. PrvĂ˝ vĂ˝stup na vrchol za sovietskej Ă©ry vykonala v roku 1935 skupina turistov z IrkutskĂ©ho leteckĂ©ho závodu z juĹľnej, mongolskej strany. Pod vedenĂ­m inštruktora horolezectva B. BerkoviÄŤa v roku 1937 vystĂşpili na vrchol Munku-Sardyku prvĂ˝ Äľudia aj zo severnej, ruskej strany. B. BerkoviÄŤ v lete 1938 zorganizoval pod Munku-Sardykom horolezeckĂ˝ tábor irkutskĂ©ho leteckĂ©ho závodu, ktorĂ©ho sa zúčastnilo 20 alpinistov. Z nich 12, z toho dve Ĺľeny vystĂşpili na vrchol na ktorom bola postavená duralová konštrukcia. Dvaja z nich prešli po hrebeni na ÄŹalší vrchol, ktorĂ˝ nazvali podÄľa mena svojho závodu „KrĂ­dla sovietov“. V roku 1958, ÄŤiĹľe sto rokov po prvom známom vĂ˝stupe na vrchol, skupina turistov z irkutskĂ©ho leteckĂ©ho závodu z pod vedenĂ­m V. Chrapova vystĂşpila na vrchol Munku-Sardyku v zime zo severnej strany. Cez májovĂ© sviatky roku 1966 na vrch Munku-Sardyku vystĂşpilo viac ako 100 turistov zo severnej strany. V roku 1978 skupina turistov pod vedenĂ­m B. KuzmiÄŤa uskutoÄŤnila traverz všetkĂ˝ch piatich vrcholov masĂ­vu Munku-Sardyku. Na jednom vrchole bola nájdená správa z roku 1938 Chövsgöl zanechaná turistickou skupinou „KrĂ­dla Sovietov“. Vrchol Munku-Sardyku v súčasnosti kaĹľdoroÄŤne navštevujĂş v letnom aj zimnom obdobĂ­ mnohĂ­ turisti a horolezci.