Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia

Okinský rajón - Pik Čerského
Ing. Peter HolĂşbek 
[29.03.2006, 10013]

Okinský rajón – najzápadnejšia oblasť Buriatskej republiky.




2090 metrov vysoký Pik Čerského sa nachádza v severozápadnej časti hôr Chamar-Daban. Je turisticky najčastejšie navštevovaným vrcholom pohoria. Nachádza sa 23 km od mesta Sľudianka, ležiaceho na brehu Bajkala a na trase Transsibírskej magistrály. Názov dostal podľa významného poľského vedca I. D. Čerského. Tento sa narodil v roku 1845 na území dnešnej Litvy, ktorá v roku 1795 pri delení Poľska pripadla Ruskému impériu. Pre účasť v povstaní bol poslaný do vyhnanstva na Sibír, kde ho v Omsku zaradili do armády. Tu sa začal zaujímať o geológiu a paleontológiu. Po piatich rokoch ho však pre chorobu z armády prepustili. Pretože sa domov vrátiť nesmel tak hľadal spôsob sebarealizácie na Sibíri. V roku 1871 sa dostal do Irkutska, kde sa zoznámil s krajanmi, zoológom B. I. Dybowským a geológom A. L. Czekanowským. Začal s nimi pracovať v sibírskom oddelení Geografickej spoločnosti. Štyri roky študoval brehy Bajkalského jazera a zostavil jeho prvú geologickú mapu. Potom pracoval na geologickom prieskume pohoria Východné Sajany. Jeho prácu si všimla aj Ruská akadémia vied a v roku 1885 ho pozvala do Petrohradu, kde pracoval 6 rokov v geologickom múzeu. V roku 1891 vyráža ako vedúci expedície Akadémie vied do Jakutska. Za veľmi ťažkých podmienok opísal vysoké pohorie medzi hornými tokmi riek Indigirka a Kolyma. Expedícia prezimovala vo Verchnokolymsku, kde I. D. Čerskij vážne ochorel. Aj napriek tomu, len čo to bolo možné, tak s rodinou a najatým kozákom postupovali po toku rieky Kolymy. Ani zničujúci kašeľ mu nezabránil pracovať. Sedel na palube lode a podrobne zapisoval všetko čo videl. Od Strednokolymska však vedec nevládal ani stáť, avšak aj tak robil zápisky podľa náčrtov svojej ženy. Keď nemohol už ani písať tak v jeho denníku pokračovala jeho žena a syn. Zomrel 25. júla vo veku 47 rokov. Na jeho počesť pomenovali viac geografických útvarov jeho menom. Ide napríklad o osadu na dolnom toku Kolymy, rozsiahle pohorie v Jakutsku a Magadanskej oblasti, ale aj najvyššiu, 2572 metrov vysokú kótu Bajkalského chrbta, pohoria vypínajúca sa na západnom brehu Bajkalu a štít v pohorí Chamar-Daban. Každoročne navštívia Pik Čerského stovky turistov, ktorý zvyčajne táboria na Kozáckej poľane pod meteorologickou stanicou. Jej názov Kozácka pochádza z čias, keď tu bola postavené drevenice kozákov, ktorých úlohou bolo chrániť strategické sedlo a vodu riečky Sľudianky pred útokmi. Práve cez túto oblasť totiž prechádza stará strategická mongolská cesta spájajúca Mongolsko s juhovýchodnou Sibírou. Jej význam zanikol postavením Transsibírskej magistrály. Dodnes je však v teréne viditeľná a jej fragmenty stále používajú turisti, zberači plodov, poľovníci ako aj iní návštevníci pohoria Chamar-Daban.