Okolo stanu je hustá hmla. V noci padla silná rosa. Raňajší chlad preniká pod kožu. Rieka Onon stúpla, tečie mútna a peniaca sa. Kvalitným betónovým mostom prechádzame na ľavý breh rieky Onon. Pred nami sa otvára kultúrna poľnohospodárska krajina. Okrem rozsiahlych pastvín sú tu kosné lúky a orné polia. Dosť netypické pre Mongolsko. V tejto časti krajiny kosia trávu jeden krát do roka. Používajú k tomu konské kosačky s bočnými lištami a zahrabáče. Usušené seno ukladajú do kôp ohradených dreveným plotom. Väčšina kôp je sústredená na zimoviskách. Orné polia sú desiatky hektárov veľké lány obilia. Porasty sú riedke a miestami zaburinené. Malebnosť krajiny dotvárajú nádherné borovicové háje. Ako to tu asi vyzeralo za čias Džingischána?
Do slnkom zaliateho Dadalu vstupujeme pred poludním. Cez upravenú a čistú dedinku prechádzame rovno k pamätníku Džingischána. Postavený je na brehu malého jazera, na okraji kúpeľov GURVAN NUUR. Je to monument vysoký asi 6 m, na ktorom je vyrytá postava Džingischána. Po jeho ľavej ruke je nápis v staromongolčine „Ja môžem byť unavený, ale štát nesmie zaniknúť “ a na pravo od hlavy je symbol Mongolov. Postavený bol v roku 1962. Toto miesto je posvätné pre Mongolov. Každý rok sa tu 29. mája na deň narodenia Džingischána konajú slávnosti. Na jeho význame neuberá ani fakt, že neďaleká dedina Binder sa tiež vyhlasuje za Džngischánove rodisko. Štát uznáva Dadal.
Starosta obce Žamcranžav Zerenpil je statný muž v stredných rokoch a na svoju dedinu je hrdý. Bola založená v roku 1925. Dnes má 2 500 obyvateľov Buriatov a plní funkciu strediskovej obce. Je tu pošta so slnečnými kolektormi a satelitom, 30 obchodíkov a malá nemocnica s 10 lôžkami. Do internátnej základnej školy chodí 520 detí do veku 16 rokov. Majú tu jednu matku, ktorá na svet priviedla 22 detí. Rodila 16 krát a z toho 6 krát dvojičky. Priemerná rodina má 4 deti. Okrem pastierstva a poľnohospodárstva sú ľudia zamestnaní v drevospracujúcom závode, ktorého výsledným produktom je rezivo a drevené zruby.
Dadal je vyhľadávaným kúpeľným a turistickým centrom. Liečivé bahno z jazier už veľmi dávno používali na liečenie reumy. Jeho účinky prirovnal slovenský honorárny konzul Munkh Enchtaivan k sile piešťanského bahna. Jednopodlažné kúpeľné domčeky sú postavené z dreva v tvare jurty. Veľmi citlivo sú umiestnené v riedkom borovicovom háji. Niektoré stromy dosahujú vek cez 300 rokov. Voda z jazier je liečivá na žalúdok. Ročne sem prichádza viac ako 1000 turistov. Najviac ich je z Japonska, Španielska a Francúzska. Ich najčastejším dopravným prostriedkom je lietadlo alebo auto. Domáci navštevujú Dadal nielen ako kúpele, ale aj ako historicky veľmi významné miesto. Na západ od Dadalu je možné na obrovských pastviskách nájsť prastaré kamenné pamätníky o ktorých pôvode sa vedci stále nevedia dohodnúť. Domáci sa prispôsobili požiadavkám turistov a ponúkajú svoje kone na kratšie prechádzky a aj na niekoľkodňové túry do okolia Dadalu.
V Dadale má sídlo národný park ONON – BALŽ pomenovaný po dvoch najväčších riekach pretekajúcich touto oblasťou. Správca národného parku Čimeddorž nás pozýva do múzea národného parku, kde sa o ňom môžeme dozvedieť viac. Na veľkých paneloch sú prezentovaní zástupcovia jednotlivých živočíchov tvoriacich faunu národného parku. Národný park má výmeru 415 000 ha, z čoho lesy tvoria 10%. Práve tie prežívajú v súčasnosti najväčšiu pohromu. Napadla ich húsenica z rodu Limantria, ktorá robí totálny holožer ihlíc. Stromy postupne vyschýňajú a hynú. Dosť nepresvedčivo vyznieva chemický postrek zo starého ruského lietadla AN. V horách je možno vidieť aj veľa druhov hríbov. Domáci ich nezbierajú. Hubu CAGAN MUUK, podobnú nášmu šampiňónu, používajú na liečenie popôrodnej horúčky. Je neskoro popoludní, keď odchádzame z Dadalu. Ešte povolenie od pohraničníkov k pobytu v príhraničnej oblasti, natankujeme naftu do auta a prekrásne rodisko Džingischána sa nám stráca za borovicovým lesíkom.





Ján Vajs: Dadal - rodisko Džingischána. Každý rok sa tu 29. mája na deň narodenia Džingischána konajú slávnosti. Na jeho význame neuberá ani fakt, že neďaleká dedina Binder sa tiež vyhlasuje za Džngischánove rodisko. Štát uznáva Dadal.