Ich cieľom bolo nadviazať na predchádzajúcu medzinárodnú speleologickú expedíciu z roku 1994, ktorej hlavným cieľom bolo preskúmať Šamanskú jaskyňu v severnom Mongolsku. Podľa najnovších informácií od prezidenta Mongolskej spoločnosti pre speleológiu a turistiku Aguj tour Erdenedalajna Avirmeda je v tejto ázijskej krajine evidovaných už viac ako 1000 jaskýň a je predpoklad, že sa tu podarí objaviť aj ďalšie.

Naša prvá zastávka bola venovaná prieskumu údajne najhlbšej a doteraz nepreskúmanej jaskyne vo východnom Mongolsku pri obci Dadal v Chentijskom ajmaku, ktorá je známa ako rodisko Džingischána. Na túto lokalitu s názvom Galtaj aguj nás upozornil honorárny konzul Slovenskej republiky v Mongolsku, pán Munch Enchtajvan. Jej vchod sa nachádza v nadmorskej výške okolo 1300 metrov v tesnej blízkosti štátnej hranice v riedkej tajge na nevýraznej krasovej plošine s rozmermi 300 x 400 metrov. Je vytvorená v ostrove proterozoických mramorov, ktoré majú podľa geologickej mapy plošnú rozlohu okolo 50 km2 a okrajom sa dotýkajú aj územia susednej Ruskej federácie. Jaskyňa predstavuje senilnú, freaticky modelovanú vertikálnu chodbu s håbkou 45 metrov. Jej dno predstavuje sifón tvorený organickým materiálom naplaveným z povrchu do podzemia. Zaujímavosťou sú tu kalcitové kryštály, ktoré pokrývajú steny priepasti. Nepredpokladáme jednoduchý postup do ďalších priestorov. Pri zostupe na dno priepasti je potrebné prekonať 22 metrov hlboký vertikálny stupeň. Túto jaskyňu pred nami navštívili pravdepodobne načierno cez hranice ruskí turisti z Čity, po ktorých sme na dne našli staršiu baterku. Ich pôsobenie nie je zachytené v žiadnej dostupnej ruskej literatúre a žiadnu vedomosť o zostupe kohokoľvek do podzemia nemá ani starosta strediskovej obce Dadal.

Ïalším cieľom bolo skúmať jaskyne v okolí jazera Chövsgöl na severe Mongolska v ajmaku rovnakého mena. Kras sa tu vyskytuje na ploche 16 500 km2 v karbonátových horninách z obdobia proterozoika a kambria a ich mocnosť presahuje 1000 metrov. Je to najväčšia oblasť rozšírenia krasu v Mongolsku. V tejto oblasti je rozvinuté šamanské náboženstvo a podľa legiend sa tu v neprístupných suchých jaskyniach ukrývajú kultové predmety oddelene od mumifikovaných tiel šamanov. Podľa starých mongolských povier sú tieto jaskyne sväté a rodine narušiteľa sa zosnulý šaman pomstí. Existujú aj povesti o vchode do tajuplnej podzemnej ríše Agartha, ktorý by sa mal nachádzať niekde na území Mongolska. Nám sa aj napriek 9 dňovému pôsobeniu v oblasti nepodarilo nájsť žiadnu jaskyňu, hoci sme tu prešli pešo azda aj 150 km. Povrch vápencových oblastí je značne zvetraný a zakrýva prípadné vchody do podzemia. Rozdiel medzi zimnými a letnými teplotami tu je značný a dosahuje až 80 °C. Zaregistrovali sme len nevýrazne škrapy, ponory vôd a vyvieračku Char-us, ktorej vody sa po krátkom, azda len 500 metrov dlhom toku vlievajú do jazera Chövsgöl. Jej výdatnosť sme odhadli na 3 m3/sec, čo je v tejto oblasti s menším objemom ročných zrážok ako napríklad u nás v Tatrách znak existencie rozsiahleho podzemného prúdenia vôd. Systematickým prieskumom v neprístupných bralách sa tu určite dá nájsť zaujímavý vchod do podzemia. Nám sa v tejto oblasti v roku 1994 podarilo nájsť v nadmorskej výške okolo 2000 metrov kratšiu jaskyňu, ktorá bola po dvadsiatich metroch ukončená ľadovou zátkou. Podľa skúseností ruských jaskyniarov z Irkutska, ktorí pôsobia v oblastiach permafrostu ide o perspektívnu lokalitu, pretože v tejto oblasti sa takmer vždy za ľadovou zátkou nachádza rozsiahle pokračovanie podzemných priestorov. Prieskum oblasti môže znepríjemniť skutočnosť, že značná časť krasového územia sa nachádza v chránenom území a oproti roku 1994 sa tu niekoľko desaťkrát zvýšila návštevnosť. Pri vstupe do národného parku sa vyberá vstupné 1 USD na deň pobytu.

Ïalšou oblasťou v ktorej sme navštívili jaskyne bola púšť Gobi v ajmaku Dornogov. Približne 34 kilometrov južne od Sajnšandu sa nachádza kláštor Chamaryn chíd. Asi dva kilometre od neho nám gesguj láma Š. Bátar ukázal kratšie kultové lávové jaskyne, kde v 19. storočí strávil známy mních a intelektuál D. Danzanrabž (1803-1856) až 108 dní meditáciami len s minimom stravy. Najdlhšia má dåžku asi 8 metrov a je zaujímavá lamaistickým obetným oltárom. Počas troch dní sme tu prešli v pustatine pešo asi 60 kilometrov a nazbierali niekoľko kilogramov chalcedónov a iných pozoruhodných kamienkov rôznych farieb a tvarov.

Pri spiatočnej ceste sme strávili tri dni v tábore irkutských jaskyniarov zo speleoklubu Arabika na Bajkale. V zálive Aja, situovanom severne od nášho tábora je krasový ostrov budovaný bielymi tažeranskými mramormi z obdobia prekambria. Ako prvú sme tu po zaujímavom brode riečky Anga navštívili priepasťovú jaskyňu Vologodskogo. Bez lana sme zostúpili do jej vstupnej, asi 8 metrov hlbokej studne. V ďalšom postupe nás zastavila priepasť, ktorú sme bez pomôcok prekonať nedokázali. Ïalej sme navštívili jaskyňu Okťabrskaja. Nachádza sa v neprístupnom brale priamo nad Bajkalom. Za nenápadným vchodom jaskyňa meandrujúco klesá do håbky 33 metrov. Je pozoruhodná archeologickými nálezmi pochádzajúcimi z obdobia od 5-10 tisíc rokov pred našim letopočtom do neskorého stredoveku. Navštevujeme aj najrozsiahlejší jaskynný systém na Bajkale Aja-Rjadovaja (dåžka 1350 metrov, denivelácia 64 metrov), ktorý vznikol v roku 1993 pričinením irkutských jaskyniarov prepojením dvoch jaskýň. Zaujímavosťou lokality sú zvyšky rýb, ktorých vek sa odhaduje na 20 miliónov rokov.

Literatúra:

ЦЭНД-ОЧИР., И., 1978: Туристские маршруты Монголии. Управление по овслуживанию иностранных туристов при Министерстве внешней торговли МНР, Улан-Батор.
ФИЛИППОВ, А., Г. – ЕРБАЕВА, М., – А., – СЫЧЕВСКАЯ, Е., – К., 2000: Миоценовые отложения в Ппещере Ая на Байкале. Геология и геофизика, 41, 5, ИРркутск, 755-764.
HOLÚBEK, P., 2002: Expedícia АГУЙ-AGUJ 2002. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, 33, 2, Liptovský Mikuláš, 4-11.
HOLÚBEK, P., 2002: Wyprawa АГУЙ-AGUJ 2002. Jaskinie, 3 (28), Krakow, 7.
HOLÚBEK, P. – VAJS, J., 1994: Medzinárodná speleologická expedícia AGUJ ´94. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, 25, 3, Liptovský Mikuláš, 18-25.
кол., 1989: Атлас озера Хубсугул. Москва.
kol., 1996: Russia, Ukraine & Belarus. Lonely Planet Publications, Hawthorn, Australia.
kol., 2002: Szlak transsyberyjski Moskwa-Bajkał-Mongolia-Pekin. Przewodnik turistyczny, Seria: Szlaki, Bezdroża, Kraków.
KRAUTER, M., 2002: Aktuální informace z mongolského tisku v druhém pololetí roku 2001. Informační bulletin Společnosti přátel Mongolska, 13, 1-2, Praha, 40-52.
MAGDOLEN, P., 1991: Sibír ΄90. Speleofórum, 10, Brno, 58-60.
MAYHEW, B., 2001: Mongolia. Lonely Planet Publications, Australia.
TSEGMED, CH., b. r. v.: Welcome to Hovsgol, tourist map 1:200 000. Cartographic enterprise of the state administration of geodesy and cartography, Ulaanbaatar.
ВОЛКОВ, С., 2001: Мини-энциклопедия путешественника. ВОКРУГ БАЙКАЛА, путеводитель (4-е издание). OOO Рекламно-издательское агентство ‹‹РИКО››, Иркутск.
ZATLOUKAL, R., 1995: Mongolsko – Aguj 94. Speleofórum, 14, Praha, 44-46.