Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia



popis_obrazka Poloha, rozloha, hranice
Štát rozprestierajúci sa vo východnej Európe a severnej Ázii s rozlohou 17 754 000 kilometrov štvorcových. Sever a východ krajiny tvoria hranice moria a oceány. Krátku hranicu má Ruská federácia so Severnou Kóreou. Rozsiahle hranice na východe sú s Čínou, Kazachstanom a Mongolskom. Kaukazské hranice sú s Azerbajdžanom, Gruzínskom a doteraz neuznanou Abcházskou republikou. Na západe hraničí s Ukrajinou, Bieloruskom, Lotyšskom, Estónskom, Fínskom a Nórskom. Kaliningradská oblasť susedí s Poľskom a Litvou.
Povrch
Na území najväčšieho štátu sveta sú rôzne prírodné pomery. Západ tvorí Ruská a Západosibírska nížina oddelené horskou hradnou Uralu. Južnú časť európskeho Ruska tvorí horská hradba Kaukazu s dominujúcim Elbrusom (5 642 m n. m.). Východ Ruskej federácie tvoria náhorné plošiny a horské pásma východnej Sibíri a Ïalekého východu.
Podnebie
V severných oblastiach je drsná arktická klíma, ktorá sa mení až na subtropickú v južných oblastiach. Najnižšia priemerná ročná teplota, iba -17°C je v Ojmjakone, kde teplota v zime klesá aj pod -70°C. V júli je tu síce teplejšie ako v Moskve, ale to nekompenzuje extrémne chladné zimné mesiace. Najvyššia teplota v Ruskej federácii, až +45°C bola nameraná v dolnom Povolží a najvyššiu priemernú ročnú teplotu, až 14,1°C má čiernomorské letovisko Soči. Tichomorské pobrežie ovplyvňujú monzúny
Vodstvo
Európska časť Ruska je odvodňovaná Volgou do Kaspického mora, Dneprom a Donom do Čierneho mora, Západnou Dvinou a Nevou do Baltického mora, Severnou Dvinou do Bieleho mora a Pečorou do Barentsovho mora. Najväčšie rieky Ruskej federácie (Lena, Jenisej, Ob) odvodňujú Sibír a vtekajú do Severného ľadového oceánu. Do Tichého oceánu vteká najdlhšia ruská rieka Amur (spolu so Šilkou a Ononom) a čukotská rieka Anadyr
Obyvateľstvo a osídlenie
Počas sčítania obyvateľov v roku 1926 žilo na území dnešnej Ruskej federácie 93,6 milióna obyvateľov. V roku 1998 to bolo 147,1 milióna. Z toho v mestách žilo 107,5 miliónov obyvateľov a na vidieku 39,6 miliónov. Najviac, až 83% je Rusov, 3,8% Tatárov, 2,3% Ukrajincov, 1,2% Čuvašov a 0,9% Baškircov. V Ruskej federácii v roku 1989 podľa údajov z geografickej encyklopédie vydanej v roku 2000 v Moskve žilo 147 022 tic. obyvateľov. Z toho Rusov 119 866 tisíc, Tatárov 5 522 tisíc, Ukrajincov 4 363 tisíc, 1 774 tisíc Čuvašov, 1 345 tisíc Baškircov, 1 206 tisíc Bielorusov, 1 073 tisíc Mordvincov, 899 tisíc Čečencov, 842 tisíc Nemcov, 715 tisíc Udmurtov, 644 Marijcov, 636 tisíc Kazachov, 544 Avarcov, 637 tisíc Židov, 532 tisíc Arménov, 417 tisíc Buriatov, 402 tisíc Osetincov, 386 tisíc Kabardincov, 380 tisíc Jakutov, 353 tisíc Dargincov, 336 tisíc príslušníkov národnosti Komi, 336 tisíc Azerbajdžancov, 277 tisíc Kumykov, 257 tisíc Lezgyncov, 215 tisíc Ingušov, 206 tisíc Tuvincov, 173 tisíc Moldavcov, 166 tisíc Kalmykov, 153 tisíc Cigánov, 150 tisíc Karačevcov, 131 tisíc Gruzíncov, 127 tisíc Uzbekov, 125 tisíc Karelcov, 123 tisíc Adygejcov, 107 tisíc Kórejcov, 106 tisíc Lakcov, 95 tisíc Poliakov, 94 tisíc Tabasaranov, 92 tisíc Grékov, 79 tisíc Chakasov, 78 tisíc Balkárcov, 74 tisíc Nogajcov, 70 tisíc Litovcov, 68 tisíc Altajcov, 51 tisíc Čerkesov, 47 tisíc Fínov, 47 tisíc Lotyšov, 46 tisíc Estóncov, 42 tisíc Kirgizcov, 40 tisíc Turkménov, 38 tisíc Tadžikov, 34 tisíc Nencov, 33 tisíc Abazincov, 33 tisíc Bulharov, 30 tisíc Evenkov, 22 tisíc Chantov, 21 tisíc Krymských Tatárov, 20 tisíc Rutuľcov, 19 tisíc príslušníkov národnosti Taty, 18 tisíc Aguľcov, 17 tisíc Evenov, 16 tisíc Šorcov, 15 tisíc Čukčov, 12 tisíc Nanajcov, 12 tisíc Vepsov, 11 tisíc horských Židov, 10 tisíc Gagauzov, 9,9 tisíc Turkov, 9,6 tisíc Asýrijcov, 8,9 tisíc Korjakov, 8,3 tisíc príslušníkov národu Mansy, 7,2 tisíc Abcházcov, 6,6 tisíc Dolganov, 6,5 tisíc Cachurov, 6,2 tisíc Karakalpakov, 6 tisíc Rumunov, 5,7 tisíc Maďarov, 5,2 tisíc Číňanov, 4,7 tisíc Kurdov, 4,6 tisíc Nivchov, 4,4 tisíc Čechov, 3,6 tisíc Seľkupov, 3,2 tisíc Uľčiov, 2,7 tisíc Arabov, 2,6 tisíc Ujgurov, 2,6 tisíc Persov, 2,4 tisíc Iteľmenov, 2,1 tisíc Vietnamcov, 2,1 tisíc Mongolov – Chalchov, 2,1 tisíc Španielov, 1,9 tisíc Udegejcov, 1,8 tisíc Saamov, 1,7 tisíc Eskymákov, 1,7 tisíc Teleutov, 1,6 tisíc Srbov, 1,6 tisíc Kubincov, 1,4 tisíc Čuvancov, 1,4 tisíc stredoázijských Židov, 1,3 tisíc Nganasanov, 1,2 tisíc gruzínskych Židov, 1,1 tisíc Udincov, 1,1 tisíc Jukagirov, 1,1 tisíc Ketov, 900 Afgáncov, 900 Oročov, 700 Slovákov, 700 Karaimov, 700 Tofalarcov, 600 Dunganov, 600 Talianov, 600 Japoncov, 600 Aleutov, 600 Negidaľcov, 500 ľudí z Indie a Pakistanu, 500 Chorvátov, 500 Holanďanov, 400 Ižorcov, 400 Francúzov, 300 Krymčakov, 300 Albáncov, 300 Beludžov, 300 Rakúšanov, 200 Angličanov, Talyšov, 200 Američanov, 200 Encov, 200 Orokov a 19 tisíc príslušníkov ďalších bližšie neurčených národností