Je charakteristická rýchlym tokom a prakticky nesplavná. Od Kačugu sa jej tok ustáli a odtiaľto je splavná na menších lodiach s nízkym ponorom. Po sútok Leny s  Vitimom tečie tento veľtok úzkou kotlinou. Brehy lemujú skalnaté steny s výškou do 300 metrov. V smere toku Leny sa 29 kilometrov za Kačugom nachádzajú v červených pieskovcových Šiškinských skalách staroveké kresby, ktoré známy sovietsky archeológ V. P. Okladnikov nazval kolosálnou galériou dávnych vekov. Po Jakutsk tečie Lena v mierne zvlnenej pahorkatine, potom dostáva charakter nížinnej rieky s nízkymi brehmi. Ide sa o desiatu najdlhšiu rieku sveta, ktorá na svojej 4400 km dlhej ceste k delte v mori Laptevovcov odvodňuje takmer 2,5 milióna km² sibírskeho územia. V priemere každú sekundu odchádza touto riekou 17 000 m³ vody do svetových morí. Evenkovia Lenu nazývali Elu-ene, čo v preklade znamená Veľká rieka a údajne skomolením tohoto slova vznikol ruský názov Lena. Rieku Lenu sa po prvý krát uvideli Rusi v roku 1623. Vtedy sa k nej dostala skupina asi 40 kozákov pod vedením Panteleja Pendu. Bolo to však až po trojročnom putovaní od Jeniseja proti toku rieky Nižná Tunguzka. Len od zajatých Evenkov (predtým nazývaní Tunguzci, dnes pozostávajú len asi z 25 000 príslušníkov, ale rozšírení sú na 70 % územia Sibíri) kozáci vedeli, kde sa nachádza najkratšia, len 13 km dlhá spojnica cez Čečujský priesmyk k Lene, ktorú kozáci ešte v ten istý rok splavili až do Jakutska. S Lenou je spätý aj známy ruský cestovateľ J. P. Chabarov. V roku 1639 založil v opevnenej osade Usť-Kut solivar. Keď začal bohatnúť tak pocítil silu a závisť vtedajších mocných a musel územie Leny opustiť. Jeho kroky viedli na východ, kde ho ťahal obchodný duch. V pevnostiach na Lene často nebolo celé mesiace obilie, ktoré sa zložito dopravovalo z úrodných západných častí Ruského impéria. Odvážny Chabarov so 17 kozákmi si najal 117 vojakov a išli hľadať nové úrodné kraje. Dobyl hlavné mesto Daúrije na Amure a tak opäť posunul hranice Ruského impéria. Ako prvý Európan uvidel Amur ktorý splavil až do jeho ústia a vyhotovil jeho prvý náčrt. Od sibírskeho veľtoku Lena odvodil svoj pseudonym aj známy revolucionár V. I. Uljanov. Meno Lenin začal používať po krvavom potlačení štrajku v roku 1912 v zlatých baniach v meste Bodajbo, ležiacom na rieke Vitim, významnom pravostrannom prítoku Leny. V minulosti bola Lena splavná od Kačugu, ale v dôsledku klimatických zmien výrazne poklesol prietok na jej hornom toku. Z tohoto dôvodu sa pravidelná osobná lodná doprava sa začína od Žigalova, ale nákladná doprava až od Usť-Kutu, prístavu ležiaceho na križovatke Leny s Bajkalsko-amurskou magistrálou. Je to významná dopravná tepna aj v zime, keď po jej hrubom ľade premávajú všetky automobily ako po autostráde.