Najvyššie kóty presahujú nadmorské výšky 1 500 metrov, známe sú silné, aj podmorské vývery vôd. Zaregistrovaných je tu okolo 1000 jaskýň a priepastí. Prieskumu sa tu systematicky venujú jaskyniari z Ukrajiny, Ruska, Bieloruska a iných krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Práve túto oblasť sme si zvolili (J. Švolík, I. Staník, M. Rybanský, P. Magdolen, P. Holúbek) za miesto, kde pozabudneme na domáci zhon. Cesta bola bez väčších jaskyniarskych, turistických alebo cestovateľských ambícií. Nemali sme prakticky ani žiadny konkrétny cieľ, iba spoznať krajinu a vychutnať atmosféru pozoruhodného polostrova.

Príchod na polostrov

Po príchode do Simferopoľa na železničnú stanicu sme z prvej telefónnej búdky zatelefonovali Alexanderovi Fotievičvi Kozlovovi, bývalému predsedovi miestnych jaskyniarov, dnes riaditeľovi prosperujúcej firmy ONIX-tur, ktorá sa zaoberá prevádzkovaním sprístupnených jaskýň. Hoci dopredu o nás nevedel, hneď nás pozval na návštevu. Po krátkom hľadaní sme ho našli v sídle firmy. Priateľsky nás privítal a prinesený darček sucho okomentoval: Á fľaška, ako vždy. Vysvetlili sme mu náš plán navštíviť zaujímavé miesta Krymu. Z jeho nesúhlasného krútenia hlavou sme vycítili, že sa mu náš plán, prejsť hlavný hrebeň Krymu zo západu na východ moc nepozdáva. Objasnil nám slabiny pochodu, ktoré zhrnul do krátkeho konštatovania: Na Kryme je na oficiálnej návšteve ruský prezident V. V. Putin a po cestách a okolo chalupy nášho prezidenta L. D. Kučmu sú všade hliadky, nedôjdete ďaleko, potom sú tu lesníci, ktorí svojvoľne vyberajú poplatky za vstup do horských oblastí a nakoniec sú tu Tatári, veselá cháska ktorá sa navrátila zo stalinského vysídlenia zo Strednej Ázie. Po tomto nám začal diktovať, ako sme si už zvykli v Ruskej federácii u vedúcich osobností jaskyniarstva či turistiky náš program návštevy Krymu bez toho, aby sa príliš zaujímal o náš názor. Chtiac-nechtiac sme začali zapisovať našu naprogramovanú niekoľkodňovú budúcnosť:
3. máj – Bachčiasaraj, návšteva studne, noc na základni
4. máj – Sevastopoľ, noc na základni v Bachčisaraji
5. máj – Veľký Kaňon, Aj-Petri, noc na základni KSS (Záchrannej služby Kryma), náčelník Voloďa Miľnikov
6. máj – zostup z Aj-Petri, Jalta, trolejbus do Sosnovky, výstup na Čatyr-Dag, noc na bývalej vojenskej základni, sauna, náčelník Michail Serdjuk
7. máj – jaskyne Mramornaja a Emine-Bair-Chosar, noc na základni
8. máj – povrchový prieskum platá Čaty-Dag, noc na základni, večer sa spojíme a dohodneme ďalší program
9. máj – jaskyňa Kizil-Koba, nocľah sa upresní
10. – 13. máj – plató Karabi
14. máj - návrat do Simferopoľa
15. máj – odchod na Slovensko
Po tomto zdvihol telefón a privolal Volgu so šoférom, ktorý nás odviezol do Bachčisaraja, starého historického mesta založeného v 16. storočí tatárskym chánom a presláveného básnikom A. S. Puškinom.

Studňa Tik-Kuju

Po zložení vecí na základni ONIX-tur-u v Bachčisaraji na ulici Basenko, ktorá sa vo veľkom pripravovala na majstrovstvá Ukrajiny v skalolezení sme zamierili do neďalekých kaňonov a brál. Tu sa nachádza známe stredoveké jaskynné mesto Čufut-Kale, ktoré vytesali do skál celé generácie miestnych obyvateľov, najmä Karaimov. Ide o židovskú sektu, ktorá vznikla v 8. storočí nášho letopočtu. Na základe starých povestí tu začali v roku 1998 jaskyniari v spolupráci s archeológmi kopať sondu na mieste, kde predpokladali že sa nachádza legendárna Zlatá karaimská studňa. Ich úsilie sa vyplatilo. Vykopali studňu s håbkou 40 metrov a podľa povesti našli v roku 2002 zlatý a strieborný poklad obsahujúci viac ako 4 000 mincí vyčíslený na 600 000 dolárov. Dnes tu firma ONIX-tur sprevádza exkurzie turistov. Najskôr sa do podzemia klesá úpadnicou s dåžkou okolo 100 metrov. V håbke 25 metrov sa prechádza do vlastnej studne a po špirálovitom chodníku sa zostupuje na dno k vode. Ide o zaujímavý objekt patriaci k historickému podzemiu, ktorý určite stojí za návštevu.

Veľký Kaňon Krymu

Presne podľa plánov A. F. Kozlova ráno 5. V. 2003 vyrážame z Bachčisaraja autobusom do Sokoľnik, kde sa nachádza najväčší kaňon Ukrajiny. Je to známa turistická zaujímavosť a dá sa to zistiť podľa ruchu na jeho začiatku. Lesníci vyberajú od prechádzajúcich poplatky a trhovníci predávajú najmä víno a potraviny. Po zaplatení dostaneme inštruktáž aby sme nezablúdili. Na planinu stúpame suchou stráňou okolo neoznačenej priepasti na zostup do ktorej treba lano. Zhora je na kaňon zaujímavý pohľad. Samozrejme že podľa kusých rád lesníkov sa chodiť v zložitom teréne nedá a tak blúdime. No našťastie sa objavujú moskovskí turisti, ktorí nám podarujú mapu a tak sa podľa plánu večer dostaneme k ubytovni záchrannej služby KSS. Miesto na spanie však pre nás niet, no po preukázaní sa sprievodným listom od A. F. Kozlova sa zrazu nájde voľná izba. Večer v miestnom pohostinskom zariadení skúša Maťo chýrnu špecialitu, víno čierny doktor.

Aj-Petri jajla

Ráno naľahko vybehneme na najvyššiu kótu planiny Aj-Petri, ktorá má výšku 1234 metrov. Po ceste nachádzame priepasť Snežnuju, označenú solídnym štítkom a pre verejnosť sprístupnenú priepasťovú jaskyňu Trechglazka, čo v preklade znamená tri oči. Ide o vertikálu s ľadovou výzdobou, ktorá je sprístupnená rebríkmi, no teraz sa momentálne neprevádzkuje. V oblasti sa nachádza aj 410 metrov hlboká jaskyňa Kaskadnaja s aktívnym vodným tokom. Zostupom do Jalty prekonávame takmer 1500 výškových metrov. Odtiaľto chodí každú chvíľu spoj do Simferopoľu popod plató Čatyr-Dag.

Čatyr-Dag

Z hlavnej cesty medzi Simferopoľom a Jaltou stúpame na plató. Po opustení lesa sa nám naskytne nádherný pohľad na zakvitnuté lúky. Presne podľa popisu nachádzame vojenský objekt na Čatyrdagu, z ktorého sovietska armáda navádzala raketoplán Buran. Už nás čakajú. Dostávame pridelená honosné dôstojnícke izby, prekvapením je poriadna sauna na vysušenej planine. Objekt je plný života. Sú tu aj paleontológovia z Rumunska, ktorí tu robia v podzemí prieskum. Ráno podľa popisu zostupujeme k  kde sa hlásime pri I. V. Timochinovi, správcovi jaskyne. Ten nás srdečne prijme a vysvetľuje nám problémy súvisiace z prevádzkou. Pri rozhovore nás vyrušia ruskí turisti, ktorí chcú zmeniť peniaze. Neďaleko ich totiž chytili lesníci v chránenom území a museli zaplatiť nemalú pokutu. Správca nám vysvetľuje že ide o bežnú prax. Je vyhlásené chránené územie, avšak v teréne sa schválne nevyznačí, alebo sa odstráni staršie značenie. Potom stačí byť skrytý pri ceste či chodníku a vyberať pokuty. My dostávame zaujímavú radu. Ak Vás pristavia lesníci, tak sa tvárte, že nerozumiete a vysvetlite, že ukrajinský vodca ide za Vami a všetko zaplatí. Podzemie jaskyne nás zaujalo najmä paleontologickými nálezmi mamutov, ktoré sú vystavené pod vstupnou priepasťou. Chýrne podzemné priestory v jaskyni Emine-Bair-Chosar s rozprávkovo krásnou výzdobou sú nedostupné, A. F. Kozlov zapečatením priechodu do nich ich zabezpečil pre budúce generácie. Existuje z nich však filmový dokument, ktorý je dielom Josefa Wagnera, člena Českej speleologickej spoločnosti z Bohumína, predsedu speleoklubu Orcus, dlhoročného priateľa simferopoľských jaskyniarov. Dåžka podzemných priestorov presahuje 2 kilometre. Potom ideme len 900 metrov k Mramornej jaskyni, ktorá je taktiež sprístupnená pre verejnosť. Už nás tu čaká S. V. Matvijenko, jej správca. Leží v nadmorskej výške 920 metrov. Simferopoľskí speleológovia ju objavili v roku 1987 a  má dnes dåžku cez 2 km a håbku 60 metrov. Podobne ako Emine-Bair-Chosar sa v období prestavby plánovaného hospodárstva začala amatérsky sprístupňovať miestnymi jaskyniarmi. Dnes je taktiež prevádzkovaná A. F. Kozlovom a jeho firmou ONIX-tur. Ide o najnavštevovanejšiu jaskyňu Krymu, ktorú si za rok prezrie okolo 70 000 návštevníkov. Mramornaja jaskyňa je veľmi populárna a už niekoľkokrát ju navštívil aj ukrajinský prezident. Okrem klasickej sprístupnenej trasy je pre záujemcov o podzemné krásy pripravená aj exkurzia po odľahlých častiach jaskyne, samozrejme že za vyšší finančný poplatok. Túto časť jaskyne sme navštívili aj my. Vyniká veľkými priestormi a unikátnou kryštálovou výzdobou. Ráno 8. 5. 2003 telefonujeme s A. F. Kozlovom. Ten mení plány a dnes miesto výstupu na Čatyr-Dag máme ísť do slávnej krymskej jaskyne Kizil-Koba.

Kizil-Koba

Po zostupe z planiny sa zastavujeme v dedinke Perevaľnoe. Prebiehajú tu prípravy na zajtrajšiu oslavu dňa víťazstva nad fašizmom. Podľa popisu V. N. Dubljanskeho v jeho knihe z roku 1977 nachádzame jaskyňi Kizil-Koba. Ide o najdlhšiu jaskyňu Ukrajiny vytvorenú vo vápencoch a dosahuje viac ako 17 kilometrov. Opäť sa podľa rád A. Kozlova obraciame na správcu jaskyne, pána Kaganova, že prichádzame od N. A. Leonova. Po tejto zázračnej vete nás hneď srdečne všetci srdečne privítali. Vchod do podzemia tvorí výver vôd z vápencového platá Dolgorukovskaja jajla. Chodník pre bežných návštevníkov kopíruje podzemnú riečku a končí azda 20 metrov od polosifónu brániacemu v ďalšom postupe a asi 600 metrov od vchodu. Pre solventných návštevníkov túžiacich po dobrodružstve je pripravená v jaskyni atrakcia. Oblečú ich do vodotesných oblekov na ktoré sa navlečú jaskyniarske kombinézy a exkurzia pokračuje za polosifón, kde sa nachádzajú rozsiahle priestory a cesta po vode ide ešte asi 900 metrov. Túto službu však využíva len obmedzený počet návštevníkov jednak kvôli vysokej sume, malému počtu vodotesných oblekov a nutnosti návštevu jaskyne vopred ohlásiť. Kizil-Koba pozostáva zo štyroch speleologicky prepojených lokalít Charanlych-Koba (Temnaja peščera), po ktorej preteká vodný tok, Ieľ-Koba (Veternaja peščera), Romaška a Golubinaja. Celková dåžka preskúmaných podzemných priestorov tu dosahuje 17 kilometrov. Túto lokalitu prevádzkujú bývalí amatérsky speleológovia zo Simferopoľa. Pri jaskyni sa predávajú propagačné materiály, fotografie z podzemia a drobné spomienkové predmety neviažuce sa k jaskyni. Bližšie informácie o jaskyni Kizil-Koba sa dajú nájsť aj na internetovej adrese www.krasnaya.poluostrov.net. Noc trávime na betónovej plošine pred jaskyňou. Ráno 9. mája ideme trolejbusom do Simferopoľu, kde sa stretávame s A. F. Kozlovom. Krátko preberáme uplynulé dni. Prichádza expedičné vozidlo ONIX-tur-u, Gaz 66. Nasadáme a po chvíli odchádzame na najrozsiahlejšiu krasovú plošinu Krymu, plató Karabi.

Karabi jajla

Ubytovávame sa tu na meteorologickej stanici, kde má sídlo aj záchranná služba operujúca na Kryme. Ide o osamelú budovu postavenú v centre planiny, ktorá má z jaskyniarskeho hľadiska strategickú polohu. Je tu totiž voda, ktorá sa čerpá plechovým vedrom z vybetónovanej šachty. V deň príchodu ešte stihneme vystúpiť na 1220 metrov vysokú kótu Kara-Tau. Po ceste zostúpime do krátkej, šikmo sklonenej jaskyne Terpi-Koba. Cestou späť obdivujeme závrty, škrapy, prepadliská a ďalšie nádejné speleologické miesta. Ráno vstávame zavčasu aby sme stihli odfotiť za priaznivého osvetlenia závrty. Potom sa vydávame na prechádzku po planine. Nachádzame jaskyňu Mamina (-27 m), kde sa nachádzajú kosti z koňa, ďalej vchody do priepastí Profsojuznaja (-135 m), Odvážny syseľ (-18 m, fúka tu prievan, je už pravdepodobne hlbšia), Monastyr Čokrak (-110 m), Jubolejná (-50 m), Chariga (-5 m) a 200 rokov Simferopoľa (-102 m). V ďalších lokalitách ktoré sme našli neboli žiadne znaky po jaskyniaroch a medzi nimi boli aj hlboké priepasti. Na mnohých miestach čo sme našli stačilo pár hodín pokopať a určite by sa preniklo do ďalších priestorov. Na planine Karabi je ešte veľká šanca objaviť nové podzemné priestory. V celej rozsiahlej planine nie je dostatočne známe podzemné odvodňovanie. Najhlbšia známa jaskyňa, ktorá funguje ako občasný ponor má håbku cez 500 metrov a je ukončená vodným sifónom. Medzi miestnymi jaskyniarmi je známa ako Priepasť-ponor Soldatskaja. Časť krasovéhio plató Karabi odvodňuje vyvieračka Kara Baši, ktorá má priemernú výdatnosť 1,5 m³ za sekundu, ale počas topenia snehu sa jej prietok zvyšuje až na 20 m³ za sekundu. Minimálna výdatnosť je iba 100 litrov sekundových. Po príjemnom pobyte na Karabi sa pešo presúvame cez plató Demerdži do Alušty a odtiaľ do Simferopoľa.

Simferopoľ

Pred obedom 13. mája sa zastavujeme vo firme ONIX-tur. Skladáme si tu veci a prezeráme zaujímavosti mesta ako tržnicu, mešitu, synagógu, múzeá, ako aj pravoslávne chrámy. Je tu pestrá zmes národností, veď podľa štatistických údajov ich na Kryme žije okolo 80. Večer je v byte A. F. Kozlova oslava. Preberáme nielen speleologické otázky. Po srdečnom rozlúčení nás 14. mája pred obedom vezie vlak na západ do Užhorodu. Počas dvoch dní cesty sme mali dosť času rozmýšľať na našou cestou. Určite bola zaujímavá a podnetná. Urobili sme si predstavu o zaujímavej krasovej oblasti, ktorá ešte skrýva nejedno jaskyniarske, alebo aj archeologické tajomstvo. Pre prípadných ďalších záujemcov o návštevu Krymu bude azda zaujímavá informácia, že z hraničného Užhorodu chodí každý deň vlak priamo do Simferopoľa a lístok do centra 1500 kilometrov vzdialeného Krymu nestojí viac ako 500,- Sk.

Literatúra:

АВИНДА, В., 2002: Красная пещера. Таврия, Симферополь. ДУБЛЯНСКИЙ, В. Н., 1977: Карстовые пещеры и шахты горного Крыма. Наука, Ленинград. ДУБЛЯНСКИЙ, В. Н., 1977: Пещеры Крыма. Таврия, Симферополь. ДУБЛЯНСКИЙ, В. Н., 2000: Занимательная спелеология. Урал, LTD, Челябинск. ДУБЛЯНСКИЙ, В. Н. – Илюхин, В. В., 1971: Вслед за каплей воды. Мысль, Москва. ДУБЛЯНСКИЙ, В. Н. – ЛОМАЕВ, А. А., 1980: Карстовыепещеры Украины. Науковая думка, Киев. GORBAČOV, M. S., 1987: Prestavba a nové myslenie pre našu krajinu a pre celý svet. Pravda, Bratislava. КОГОНАШВИЛИ, К. К., 1995: Краткий словарь истории Крыма. БИЗНЕС-ИНФОРМ, Симферополь. Kol. 2002: Крым: Что? Кде? Когда? Реноме, Симферополь. Kol. 2002: Krym, półwysep rozmaitoœci. Przewodnik turystyczny, seria: Przes Bezdrozia, Krakow. Kol. 1900: Ottùv slovník naučný, patnáctý díl. Krajčij – Ligustrum, Praha. Kol. 1898: Ottùv slovník naučný, třináctý díl. Jana – kartas, Praha. Kol. 1996: Russia, Ukraine & Belarus. Lonely Planet Publications, Hawthorn, Australia. LUKNIŠ, M., 1963: Zemepisné krajiny Krymu. Geografický časopis, 15, Bratislava, 275-302. WAGNER, J., 2003: Expedice Čatyr Dag 2002. Speleofórum, 22, Praha, 55-57.