Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia

Dávno zabudnuté príbehy

Ing. Peter Holúbek, 23.01.2007 [40034]

Dávno zabudnuté príbehy alebo Otáznik vykopaný v Červenci ( Západné Tatry ). Nik už dnes neodhalí skutočné príbehy a tajomstvá tých, ktorých kosti sa dnes z času na čas nachádzajú v útrobách podzemia.




obr. 1: Sinter zo Zasypanej priepasti v Červenci, foto: P. Holúbek
obr. 2: Janko Šmoll v otvore priepasti, foto: P. Holúbek

    Naši predkovia sa podstatne viac pohybovali po horách ako my dnes. Samozrejme musíme si odmyslieť vyznačené turistické chodníky v atraktívnych oblastiach po ktorých ročne prejdú mnohí milovníci hôr, výletníci či dovolenkári. Avšak pre tých sa znalosť terénu mimo turistického chodníka prakticky končí. Oproti tomu napríklad pastieri na holiach nad hranicou lesa plošne poznali veľmi dobre miesta kde pásli svoje stáda. Na podoprenie tejto našej úvahy uvedieme jeden príklad. Niekoľko rokov sme sa pokúšali na začiatku 90. rokov minulého storočia nájsť v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške okolo 1470 metrov priepasť Pivnicu, ktorú opísal dr. A. Droppa v roku 1958. Neúspešne. Spojili sme sa s pánom Droppom, ktorý na našu otázku, kde je priepasť Pivnica, odpovedal: Všetky jaskyne na Ohništi nám ukázali pastieri z hybského salaša. Po necelých 50. rokoch však už v Liptovskom Jáne a Hybiach, teda domácich obciach, prakticky nebolo nikoho, kto by nám Pivnicu ukázal. Zmenou života v slovenských horách sa nestrácajú len salaše, horali, utešené hole a lúky, ale aj skúsenosti a praktické vedomosti o nich nadobudnuté generáciami našich predkov. Myslíme si teda, že o histórii našich jaskýň toho viac nevieme ako vieme. Veď človek tu sídli už stáročia a staré písomnosti viažuce sa k jaskyniam toho až tak moc nevypovedajú. Dávno zabudnuté sú príbehy poľovníkov, pastierov, drevorubačov, pastierov, zberačov lesných plodov, hľadačov pokladov, či podivínov a osôb z okraja spoločnosti, ktoré v sa v minulosti pohybovali okolo jaskýň. Nik už dnes neodhalí skutočné príbehy a tajomstvá tých, ktorých kosti sa dnes z času na čas nachádzajú v útrobách podzemia.
    Zaujímala by nás napríklad odpoveď na otázku aká je história Zasypanej priepasti v Červenci v Západných Tatrách. Nachádza sa na lúke v nadmorskej výške 1477 metrov, teda 75 metrov nad chatou prevádzkovanou obecným úradom v Bobrovci. Na jej existenciu nás upozornil pán R. Meššo z Bobrovca, ktorý nám v roku 1996 ukázal depresiu so slovami že ide o zasypanú priepasť. Až na sklonku roku 2005 sme s P. Vaňkom a M. a D. Haršánikovcami túto lokalitu navštívili. Po krátkom kopaní sme odkryli pevné steny a zistili, že skutočne sa jedná o zanesený podzemný priestor. Asi iba v metrovej håbke sme našli 32 cm dlhý sintrový nátek na vápencovom úlomku. Tento zatiaľ jediný nález krasovej výzdoby nás samozrejme potešil, ale hneď vyvstali otázky ako sa tam dostal. Opäť sme navštívili pána Mešša v Bobrovci, ktorý nám povedal, že on si už priepasť nepamätá, iba od rodičov vie, že v mieste depresie bola dakedy priepasť, ktorá bola údajne zahádzaná pastiermi. Pri ďalšom výkope, ktorým sme postúpili do håbky 3,5 m, sme nachádzali kusy dreva, hlinu a značné množstvo vápencových balvanov. Z tohto vykopaného materiálu sme nedokázali jednoznačne určiť, či ide o materiál prirodzený, alebo umelo do podzemia nahádzaný. Zo stavu vápencových balvanov, ktorých povrch je modelovaný koróziou a podobný stenám priepasti sa však zdá, že môže ísť aj o prirodzenú výplň. Ak by to však bola pravda, tak prečo R. Meššo vedel že pod nenápadnou depresiou sa nachádza priepasť? Najviac nás však zaujíma pôvod sintra, ktorý sme našli pri kopaní. Je to prirodzený dôsledok ústupu svahu, alebo ho tam niekto doniesol? A ak ho doniesol, tak z nám neznámych priestorov existujúcich v Zasypanej priepasti, alebo z inej jaskyne? Uspokojujúcu odpoveď zrejme už poznať nebudeme, ale poodhaliť záhadu môže ďalšie sondovanie a prípadná analýza nami vykopaného sintra a vápenca na ktorom je vytvorený.

Literatúra:

    DROPPA, A., 1958: Geomorfologický charakter priepastí na Ohništi. Slovenský kras, 1, Martin, 14-23.
    DROPPA, A., 1972: Kras skupiny Sivého vrchu v Západných Tatrách. Československý kras, 23, Praha, 77-98.
    HOLÚBEK, P. – BALLO, P., 1998: Nové jaskyne v Západných Tatrách v katastri obce Bobrovec. Sinter, 6, Liptovský Mikuláš, 7-9.


ing. Peter Holúbek: Dávno zabudnuté príbehy alebo Otáznik vykopaný v Červenci




Komentáre k článku - fotogalérii / Comments to the article - photo gallery: 0x



Pridajte Váš komentár / Add Your comment
Name:
Text:
 

Žiadny html kód nie je povolený / No HTML is not allowed.