Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia

Rumunsko - kras pohoria Bihor

Ing. Jozef Psotka, 27.03.2007 [40040]

    V rokoch 2001-2005 členovia nášho speleoklubu uskutočnili tri jaskyniarsko-poznávacie a jednu jaskyniarsku výpravu do Rumunska, konkrétne do krasu pohoria Bihor. Pri výbere územia nás inšpirovalo napríklad rozprávanie košického jaskyniara Števa Labudu, články v Spravodaji od J. Ferenca a v Speleofóre od P. Magdolena a napokon aj kapitola z Nevrlého knihy Karpatské hry.





    obr. 1: Cheile Jaghiabului
    obr. 2: Cheile Jaghiabului
    obr. 3: Cetaþile Ponorului
    obr. 4: Cheile Jghiabului
    obr. 5: Pestera Caput


    Počas prvej výpravy trvajúcej od 2. do 12. júla 2001 sme plánovali prejsť známe krasové lokality planiny Padiš. Zúčastnili sa jej piati členovia SK: M. Gaško, F. Horčík, V. Papáč, T. Máté a J. Psotka. Cestovali sme vlakmi z Košíc cez Miscolc, Debrecen až ku hranici s Rumunskom. Tú sme prekročili pešo a taxíkmi sme sa dostali až do dediny Chiºcãu. V dedine sme si prezreli sprístupnenú jaskyňu Peºtera Urºilor, vytvorenú v bielych mramoroch. Jaskyňa bola objavená počas ťažby v lome. Mohutná hlavná chodba tunelového profilu je plná nádhernej bielej výzdoby, najmä palicovitých stalagmitov. Na konci je vystavená kostra jaskynného medveďa. Od babiek predávajúcich pred jaskyňou rôzne čačky kupujeme turistickú mapu Padiº 1:30 000 i jednu málo podrobnú „predpotopnú“ mapu Bihoru. Z dediny Chiºcãu pokračujeme dolinou okolo dedinky Giulesti až pod masív Tãtãroaia (1291m). Strmým výstupom po lese míňame staré bane a dostávame sa postupne na vrchol. Krátku búrku prečkávame v starom pastierskom prístrešku. Cestou z vrcholu si všímame menšiu plošinu s výraznými ponornými závrtmi (výška okolo 1100 mnm). Postupne schádzame strmými zalesnenými svahmi až na cestu vedúcu z Pietroasy a skladáme sa v drevenom prístrešku pri horárni Pãuleasa. Niektorí ešte odbiehame pozrieť do rokliny Cheile Jghiabului no kolmé skalné steny a divoká riava nás nepustili ďaleko. Na druhý deň sa púšťame po ceste okolo Poiany Florilor až k tiesňave Cheile Galbenei. Cesta je výsledkom nezmyselného projektu bývalého režimu, mala prepojiť Pietroasu a Arieºeni cez hory no nikdy nebola dokončená. Je vystrieľaná do steny rokliny Galbeny a často býva zavaľovaná zosunmi balvanov zo svahov narušených cestným zárezom. Jedno veľké skalné rútenie obchádzame aj my. Tiesňava Galbeny s tunelovou jaskyňou a s mohutnou vyvieračkou na konci nás uchvátila svojimi kolmými stenami. Priamo vo vývere sa kúpeme nad čím sa divia okoloidúci turisti. Táboríme v pastierskom prístrešku na Poiane Florilor. Ïalší deň si prezeráme ľadovú jaskyňu Focul viu (Večný oheň), navštívime polje Barsa kde ležia vchody jaskýň Zãpodie, Neagrã a Barsa a kocháme sa výhľadom zo skaly Piatra Galbenei. Nasledujúci deň sa cez sedlo okolo priepasti Bortig presúvame ku ponornému komplexu Cetãþile Ponorului (Ponorný hrad). Ide o sústavu troch zrútených závrtov s håbkami 100-120 m. Hlavný jaskynný portál má výšku 76 m. Z vedľajšieho 120 m hlbokého závrtu vstupujeme do jaskyne avšak len naľahko bez výstroja. Chodba má výšku hádam aj 40 m a po jej celej šírke tečie podzemný tok. Vychádzame hore a ešte si prezeráme toto prírodné divadlo z malých drevených plošín vybudovaných na okrajoch mohutných závrtov. Pokračujeme po turistickej značke až na poľanu La Grajduri kde si v bufete dávame pivo. Ïalší deň sa venujeme prehliadke planiny Lumea pierdutã (Stratený svet) kde ležia mohutné priepasti Gemãnata (100m) a Negru (120m). V prvej počuť hučať podzemný tok, jej ústie je predelené skalným mostom. Avenul Negru má vstup v zrútenom závrte a odstrašuje nás svojimi hrozivými čiernymi stenami a napadanými kmeňmi stromov. Obe priepasti sú súčasťou toho istého jaskynného systému. Nasledujúci deň sa vyberáme do dediny Pietroasa doplniť zásoby. Cestou späť nás až hore na planinu vyváža maďarský autobus takže nemusíme ísť po asfaltke pešo. Nocujeme v sedle nad úvalou Bãlileasa a na druhý deň mierime ku rokline Someºul Cald. Prechádzame cez plató Vãrãsoaia okolo množstva závrtov a ponorov. Zastavujeme sa na výhľade zo skál Pietrele Boghii na mieste zvanom príznačne „Balconul“. Pod nami je kolmá vápencová stena vysoká takmer 200 m. S Tiborom si prechádzame starú výverovú jaskyňu ªura Boghii. Po príchode nad roklinu Someºul Cald ukrývame batohy v lese a prechádzame dnom tiesňavy až k jej ústiu. Naspäť sa vraciame po turistickej značke vo svahu na jej ľavej strane. Ïalej putujeme vlhkými lesmi okolo mnohých závrtov s ponormi až ku poľane Onceasa. Odtiaľ na ďalší deň vystupujeme na hrebeň Vlãdeasy na vrchol Piatra Tâlharului (1608m). Po hrebeni, ktorý pripomína naše Nízke Tatry sa všade pasú stáda koní. Okolo vrchu Vlãdeasa (1836m) prichádzame na chatu kde si dávame „rozlúčkové“ pivo. Všade okolo sa pasie dobytok, z nižšie ležiacej osady Rogojel prichádzajú babky aby podojili kravy. Pod týmito horami je čulý život. Poslednú noc prespávame na sene v stodole u gazdu v osade Rogojel. V miestnej drevenej krčme sedíme ešte dlho po polnoci. Keby nebolo dobrého gazdu ani by sme netrafili naspäť ku stodole. V noci nás ešte prichádza pozrieť milá babka – asi gazdova mama s petrolejkou v jednej a kanvicou mlieka v druhej ruke. Ani sme sa nenazdali a už je hore po rebríku a zhadzuje nám seno aby sa nám mäkšie spalo. A to nás najprv chcela uložiť do postelí u nich doma. Prívetivosť a pohostinnosť týchto jednoduchých ľudí sa nám asi najviac zapísala do pamäti. Ráno nám odchádza autobus do dediny Bologa, ktorá leží na železničnej trase Cluj – Oradea. Cestou vo vlaku sa nám v mysliach vynárajú prežité chvíle. Už tušíme že táto výprava nebude našou poslednou do Rumunska.

    Druhú výpravu absolvovali traja členovia SK (F. Horčík, V. Papáč a J. Psotka) v r. 2002. Vlakmi sme sa dostali až do mestečka ªtei (bývalé Dr. Petru Groza). Odtiaľ autobusom do Cimpani a pešo do dediny Sighiºtel. Za dedinou začína rovnomenná dolina. Sighiºtel predstavuje krasovú oblasť s najväčšou hustotou jaskýň v krajine. Známych je vyše 180 jaskýň. Mnohé z fluviokrasových jaskýň predstavujú fragmenty väčších jaskynných systémov. Táboríme v príjemnom chládku vo veľkom abri oproti jaskyni Dracoãia. V tejto jaskyni sa Vladovi podarilo nájsť štrbinu v koncovom sintrovom náteku s intenzívnym hučiacim prievanom. Zo štrbiny bol vyplavený nekrasový štrk. Tento nález nás inšpiroval pre ďalšiu už pracovnú výpravu na jeseň v tom istom roku. V doline si prezeráme ešte výverovú jaskyňu Piºolca s travertínovými kaskádami pod vchodom, jaskyňu Magura (cca 2,5 km) a jaskyňu Coliboãia (cca 1200m). Zaujali nás mohutné priestory jaskyne Magura i tunelové chodby Coliboãie. Noc trávime pred vchodom jaskyne Coliboãia, z ktorého fúka silný prievan. Nad hlavami nám celú noc lietali netopiere z letnej kolónie zdržiavajúcej sa v jaskyni. Od jaskyne Coliboaia sme vystúpili s prevýšením asi 700 m na pod vrchol Tapu a smerovali sme na sedlo Vârtop. Cestou som ešte nazrel do ponornej jaskyne Muncelului (1200 m.n.m.), ktorá leží na kontakte vyššie ležiaceho nekrasového územia s krasom Sighiºtelu. Farbiacim pokusom sa dokázala jej súvislosť s 4 km vzdialeným hlavným výverom Blidaru v doline Sighiºtel, čo predstavuje hydrologický systém s deniveláciou 665m (Orãºeanu et al., 1991). Ešte s pred sedlom Vârtop sme chytili stop a dostali sme sa do osady Arieºeni, kde nás zastihla silná búrka. Našťastie nachádzame opustený drevený dom s verandou kde sa ukrývame. Po chvíli sa tu začínajú zhromažďovať kosci z okolitých lúk a ukazujú nám schody do podkrovia kde je príjemná izba, ktorú nazývame „zimmer frei“. Na druhý deň sledujeme ako krásne mladé dievča sťahuje s koňmi obrovské kmene smrekov. Z Arieºeni sa autobusom presúvame do osady Girda de sus kde je ústie doliny Girda. Prespávame vo veľkom abri na začiatku tiesňavy Ordincusa neďaleko jaskyne Poarta Ionele. Na druhý deň pokračujeme dolinou Girda okolo veľkej vyvieračky Coteþul Dobreºtilor, ktorá odvodňuje planinu Scãriºoara. Spíme pod veľkým bukom pri lazoch Hodobana. Miesto nám ukázal dobrosrdečný gazda, ktorý s nami chvíľu komunikuje. Ráno sa poberáme ďalej a prezeráme si aspoň vstupné časti jaskyne Coiba Mare. Dolinou sa postupne dostávame na lúky s veľkými závrtmi a pasúcimi sa stádami. V blízkom salaši kupujeme niekoľko kíl syra. Táboríme v lese neďaleko Cabany Padiº kde si dávame chutné placinty (niečo ako langoše) a pivo. Na druhý deň smerujeme cez sedlo Vãrãºoaia na už známe miesta nad roklinou Someºul Cald. Ukrývame veci a prezeráme si tunelovú jaskyňu Cetãþile Rãdesei, peºteru Moloch s aktívnym tokom, peºteru Honu a kocháme sa výhľadmi zo skalných veží. Prespávame na okraji lesa nad jedným z prítokov do rokliny Someºul Cald. Stretávame s s miestnym bačom, ktorý vraví že v okolí sa zdržiava medveď. Bolo to celkom možné vzhľadom na hojnosť čučoriedok a malú frekvenciu turistov v tejto časti. Vlado nachádza v závrte vchod do ponornej jaskyne Ponorul din Cuciulata, ktorú si prezeráme po prvú priepasť. Je tu ukážkovo vyvinutý kontaktný kras – vody z vyššie ležiaceho kryštalinického masívu Vlãdeasy (relatívna výška 1600-1700 m) sa ponárajú na styku s vápencami a vytvárajú rozľahlé jaskynné systémy. Dolinou Someºul Cald po prekonaní tiesňavy v hornej časti vedie asfaltová cesta. Pri razení cestného zárezu bol odkrytý vchod do výverovej jaskyne Pepii. Vlado s Ferom ju prechádzajú v dåžke asi 700 m až ku sifónu. Vlado sa nedobrovoľne kúpe v jednom z jazier po ceste jaskyňou. Dolinou pokračujeme okolo horárne Ic. Ponor až ku osade Doda Pilli. V miestnej krčme sa dozvedáme, že odtiaľ neide žiadny autobus tak sa púšťame ďalej po asfaltke. V doline Valea Firii si všímame na opačnej strane potoka veľký jaskynný portál. Ale jaskýň máme už dosť preto sa nám k nemu ani nechce. V doline sa nachádzajú veľké jaskynné systémy napríklad jaskyňa Valea Firii (25 km) a ďalšie. Cez sedlo Rãchiþele sa dostávame do osady Rãchiþele kde nás berie kamión vezúci drevo. V kabíne je aj asi 15 ročný chlapec, ktorý zrejme pomáha otcovi v ťažkej práci. Naše batohy sa vezú hore na kope dreva. Celý čas sa obávame či neskončia na rozbitej ceste niekde za návesmi no chlapec niekoľkokrát vylieza počas jazdy na korbu a upokojuje nás že nie je problém. Asi po 40 km nás vysadili v mestečku Huedin, ktoré leží na hlavnej železničnej i cestnej trase medzi Oradeou a Cluj Napoca. Z vlaku do Oradei sa ešte rozhodneme vystúpiť pri dedine ªuncuius v doline rieky Criºul Repede pri krasovom pohorí Pãdurea Craiului. Noc trávime v plytkom závrte na nevysokej planine porastenej hrabovým lesom – pripomína nám to tu Slovenský kras. Na druhý deň nás čaká už len cesta domov cez Oradeu – Biharkeresztes – Debrecen a Miscolc.

    Tretiu výpravu do Rumunska sme zorganizovali ako jaskyniarsku v septembri 2002. Zúčastnilo sa jej 5 členov SK (F. Horčík, M. Horčík, T. Máté, V. Papáč a J. Psotka). Odchádzame vlakom z Košíc cez Miscolc, Debrecen, Oradeu až do mestečka. Stei. Odtiaľ pešo do dediny Sighiºtel. Cieľom bolo pracovať v prievanovom mieste v jaskyni Dracoãia v doline Sighiºtel. Táboríme vo veľkom abri oproti jaskyni a pracujeme na vyhlbovaní sondy v prievanovej štrbine. Postupne ťažíme zvodnené štrkové a kalové sedimenty a cez extrémnu úžinu sa dostávame do prítokového komína – sienky. V hornej časti komína pokračuje neprielezná úžina, odkiaľ fúka silný prievan. Za úžinou počuť žblnkot tečúcej vody a vylietava odtiaľ hmyz – potočníky. Vieme, že bez techniky sa teraz nepohneme ďalej. Ešte sa sem isto vrátime. V doline sme sa venovali prieskumu ďalších jaskýň (výverová Rãºuflãtorea Blidarului so silným prievanom, Peºtera Piºolca, Peºtera Magura, Dimbul Colibii a iné) a povrchovému prieskumu svahov. Ide o speleologicky veľmi perspektívne územie, väčšie jaskyne sú značne členité a sú v nich silné prievany.

    Zatiaľ poslednú výpravu do krasu Bihoru sme uskutočnili v trojici (M. Gaško, T. Máté a J. Psotka) 9.-14. júla 2005. Našim úmyslom bol prieskum kaňonu Cheile Jghiabului, do ktorého hornej časti sme nahliadli ešte v r. 2001. K ústiu kaňonu sa dostávame z dediny Pietroasa. Podarilo sa nám stopnúť český autobus a tak sme dlhú dolinu rieky Criºul Pietros nemuseli ísť pešo. Noc trávime priamo v kaňone blízko rieky Galbena. Druhý deň sa púšťame hore kaňonom popri rieke. Ide o neprístupný skalnatý terén, bez akéhokoľvek náznaku chodníka a porastený lesom. Často musíme obchádzať obrovské balvany a skalné steny. Rieka miestami vytvára kaskády a menšie vodopády. Nenachádzame žiadne vývery vôd z okolitých svahov. Podarilo sa nám nájsť len jednu stúpajúcu jaskyňu vytvorenú pozdåž vrstiev dlhú asi 50 m. Prejsť celým kaňonom Jghiabului sa nám nepodarilo, pretože by bolo nutné brodiť aj po pás vo vode. S ťažkými batohmi a v rozvodnenej rieke zovretej medzi kolmými skalnými stenami bez možného úniku sa nám to nevidelo ako dobrý nápad. Preto sme z kaňonu vyšli bočnou tiesňavou charakteru tiesňav v Slovenskom raji ale samozrejme bez vystrojenia. Dostali sme sa na nám už známu cestu vedúcu z Pietroasy na Poianu Florilor. Pokračujeme okolo horárne Pãuleasa kde kupujeme od babky syr a pivo. Táboríme na krásnej lúke Poiana Florilor. Ráno stúpame po lesnej ceste na JZ výbežok planiny Padiº zvaný Fagu (Bučina). Nad cestou nachádzame veľmi studenú kratšiu jaskyňu a tesne pri ceste priepasť, ktorá má ústie zavalené pňami. Po ceste sa dostávame na veľký holorub. Sklamaní odtiaľ rýchlo odchádzame a púšťame sa po peknom skalnatom hrebeni smerom na SV kde sa utáboríme. Tábor sme si však nevybrali najvhodnejšie ako ukázal najbližší deň a noc. Zo severu hoci sme boli v lese dorážali silné vetry od horského masívu Vlãdeasa a takmer nám odniesli náš prístrešok. Ïalší deň prší tak ostávame na mieste. Keď sa ako tak vyčasilo pustili sme sa cez polje Barsa, úvalu Bãlileasa a poľanu La Grajduri k ponornej jaskyni Cãput. Odtiaľ ideme okolo známeho Cetãþile Ponorului cez sedlo okolo ľadovej priepasti Bortig späť na Poianu Florilor kde nocujeme. Nasledujúci deň schádzame od cesty po strmom suťovisku k rieke Galbene, ktorú prebrodíme. Prejsť bočnú tiesňavu Valea Seãca sa nám nepodarilo kvôli skalnému stupňu neďaleko jej ústia. Kvôli rozhodovaniu o ďalšom postupe vznikla menšia hádka. To spôsobilo predčasné ukončenie výpravy a skorší návrat domov ako sme pôvodne plánovali. Tohto roku pripravujeme ďalšiu výlučne jaskyniarsku výpravu do krasu doliny Sighiºtel. Skontaktovali sme sa s miestnymi jaskyniarmi aby bolo naše pôsobenie oficiálne pretože dolina je prírodnou rezerváciou a súčasťou Národného parku Apuseni.

Literatúra:

Ferenc J., 1986: Apuseni ’85 – reportáž z jaskyniarskeho putovania. Spravodaj SSS, 17, 4, Liptovský Mikuláš, 50-54.
Horčík F. a Papáč V., 2002: Rumunsko 2002. www.drienka.host.sk
Horčík F. a Papáč V., 2002: Rumunsko 2002. Spravodaj SSS, 33, 4, Liptovský Mikuláš, 22- 24.
Horčík M., 2002: Z denníka výpravy Rumunsko 2002. – Sighiºtel. www.drienka.host.sk
Máté T., 2001: Poznávacia výprava na planinu Padiš – Rumunsko 2001. Spravodaj SSS, 32, 4, Liptovský Mikuláš, 43-48.
Magdolen P., 1988: Bihor ’87. Speleofórum, Brno. 76-77.
Orãºeanu I., Gaºpar E., Pop I. a Tãnase T., 1991: Tracers experiments in the karst area of Bihor mountains (Romania). Theoretical and applied karstology, 4, Bukurešť. 159-172
Varga A. et al. 1998: A bihari Pádis karsztvidéke. Turistická mapa 1:30 000. DIMAP, Budapest.


   Užitočná linka:
   Mapový server: http://mapy.mk.cvut.cz

    obr. 6: Poiana Florilor
    obr. 7: Škrapové pole - v okolí Magura Seaca
    obr. 8: Tábor na Fagu - Magura Seaca






Komentáre k článku - fotogalérii / Comments to the article - photo gallery: 0x



Pridajte Váš komentár / Add Your comment
Name:
Text:
 

Žiadny html kód nie je povolený / No HTML is not allowed.